Page 20 - UVAHY NA KAZDY DEN

Podobne sa na nás pozerajú niekedy v podnikoch a hovo-
ria – takých už bolo, začali zlepšovať procesy a robiť poria-
dok, a nakoniec sa to aj tak všetko vrátilo späť. Burina vyrá-
stla znova. Ak máte v podniku burinu, hľadajte záhradníka.
Na dverách má obyčajne napísané – GR. Žeby to bola skrat-
ka od anglického slova záhradník :)? Moja žena ma naučila,
že ak chceme zničiť v záhrade burinu, tak musíme dôsledne
zlikvidovať korene, nielen otrhať listy nad zemou. Videli ste
už korene žihľavy, ktorá voľne rastie 10 alebo 15 rokov? Ich
likvidácia je strašná drina. Keď sme sa prehrabávali špinavý-
mi rukami v zemi a večer sme padali od únavy do postele,
vždy som si spomenul na starého otca a starú mamu. Koľko-
krát oni museli prekopať, preosiať alebo prehnojiť túto zem?
Je to naša povinnosť starať sa o dedovizeň – nielen v záhra-
de, ale aj v našich fabrikách, reštauráciách alebo vinohra-
doch. Som presvedčený, že budúcnosť môžu mať iba ľudia
a národy, ktoré vedia zveľaďovať to, čo im zanechali ich rodi-
čia a prarodičia.
Sedíme v záhrade. Stovky rastliniek, kvetov a stromče-
kov vydávajú neopakovateľné vône a nedá sa z nich odtrhnúť
zrak. Koncert farieb a vôní sa začína v apríli. Spoluhráčmi
sú štebotavé vtáčiky a žblnkot vody. Jediná živá spomien-
ka na starých rodičov je „malá jablonka“. Tak sme ju kedy-
si volali. Keď som bol malý, bol to jediný strom v záhrade,
z ktorého som si dokázal sám odtrhnúť včasné jablko. Dnes
sa táto „jablonka“ majestátne týči na kraji záhrady. Je stará
a veľa si pamätá. Spája nás s minulosťou a nedokázal som ju
vyrezať. Jej čas však raz príde aj sám. A na jej mieste bude iný
stromček, ktorý nás ľudí prepojí v čase.
Každý z nás má nejakú „záhradu“. Niečo, čo nám zane-
chali naši predchodcovia, do čoho vložili kus svojho života.

20