Page 29 - Uvahy o podnikani

si: „Typická Bratislava.“ V ten deň som mal s Bratislavou
skúsenosť aj ja. Ráno som musel opustiť hotel bez raňa-
jok. Keď som po ôsmej hodine prišiel do jedálne, kuchár
ma posielal na recepciu, aby som zorganizoval zobude-
nie čašníka. Mohol ma radšej pustiť do kuchyne a urobil
by som si niečo sám. Týždeň predtým sme mali dva dni
strategický workshop v Modre. Gastrofobický koncert.
Obschnuté knedle, sladké zemiaky, jedlo bez chuti, teplý
Prazdroj a prechladený Alibernet…
Robil som školenie v Rakúsku. Krásny penzión,
výborná obsluha a jedlo. Väčšina čašníkov a kuchárov
bola zo Slovenska. Pochopil som. Dobrí kuchári a čašníci
sú v zahraničí a tí, čo nevedia variť a obsluhovať, zosta-
li doma. Navyše sa o nich majiteľ slovenskej reštaurácie
väčšinou nestará, a tak je výsledok taký, aký je. Poľský
priateľ mi kedysi povedal: „Keď sme za socializmu išli na
Slovensko, mali ste tu rozvinutý socializmus. A máte ho
stále. Nič sa nezmenilo.“ Musím mu dať za pravdu. V Poľ-
sku, Maďarsku, Česku (s výnimkou časti Prahy, ktorá sa
tiež vyznačuje drzými čašníkmi a nekritickým pomerom
ceny a kvality), Rakúsku – u všetkých našich susedov je
gastronómia na vyššej úrovni. Nedávno som čítal roz-
hovor so známym českým kuchárom, ktorý hodnotil
bratislavské reštaurácie. Nenachádzal slová, ktorými by
vyjadril nízku kvalitu a vysoké ceny. Ak si niekto otvorí
na Slovensku reštauráciu, mal by si uvedomiť, že to nie
je lokálne, ale globálne podnikanie. Keď k nemu príde na
obed turista z Nemecka, tak porovnáva kvalitu s Francúz-

skom, Thajskom alebo Talianskom. Pre mnohých turistov
je to často prvý a posledný kontakt so Slovenskom. Po-
zval som rodičov na obed. Na otázku, aké majú víno, do-
káže mladý „čašník“ konverzovať v kategóriách „z fľaše,

27