Page 34 - Uvahy o podnikani

ješ. Tam pochopíš to, čo pochopiť máš. Blíži sa podvečer
– vešpery a svätá omša v chráme. Liturgia s prekrásnym
spevom, na všetko je čas, nikto sa nikam nemusí poná-
hľať, je dosť času naozaj precítiť túto slávnostnú chvíľu. Po
Eucharistii nikto nebeží domov. Domov je tu, v chráme,
sestričky ležia sklonené s tvárou na zemi, ostatní kľačia
v pokore a tichu. Dlhé minúty trvá tento silný okamih
absolútnej pravdy, v ktorej sa stráca pojem času i priesto-
ru. Návrat do cely, večera a hlboký spokojný spánok. Tak
toto všetko môže mať človek každý deň. Pred odchodom
náhodné stretnutie s mladou sestričkou z Poľska. Moja
hlúpa otázka: „Ako ste sa sem dostali?“ Nechápavý po-
hľad, pretože odpoveď je nad slnko jasnejšia: „Boh to tak
chcel.“
Nuda a jednotvárnosť, povedal by človek, ktorý
každý deň hľadá nové dobrodružstvá, zážitky a adrenalí-
nové rozptýlenia v uponáhľanom svete. Každý deň niečo
nové, stále dookola. To, čo bolo včera, nám už nestačí,
potrebujeme niečo vzrušujúcejšie, akčnejšie, novšie…, až
príde prázdnota. Bežíme za niečím, čo máme v sebe, len
to nevidíme.
Aj laik si v kláštore uvedomí, že to nie je iba miesto
pre relax a „kúpeľ duše v tichu“. Je to miesto, kde naozaj
prebýva láska nášho Pána. Dá sa vidieť a cítiť na každom
kroku, dá sa jej dotknúť. Netreba o nej hovoriť frázy – je tu
a lieči. Každý si ju môže zobrať so sebou a roznášať ju ďalej
– tam, kde tak veľmi chýba, do nášho každodenného živo-
ta. Ani sa človeku nechce ísť „dole do civilizovaného sveta“.
Víta nás zhon na diaľnici, rozhlasové správy s rozhádaný-
mi politikmi, vraždami a krádežami. Našťastie z kláštora
odchádza človek ako zaočkovaný proti zlu, otázkou je, ako

32