Page 36 - Uvahy o podnikani

ho otca z osady Koštúrovci vo výške 810 metrov, ktorá
sa týčila nad Lutišami a ďalšími dedinami a osadami vo
vrchoch Malej Fatry. Stačila myšlienka a veci sa dali do
pohybu. Nebolo potrebné „zháňať chlapov a vysvetľovať
im, kde je drevo a ako sa stavia loď“. Rodostrom aj s fo-

tografiami bol zrazu na internete, pozvánky, informačné
tabule, lavice, stoly, sto kilogramov mäsa na guľáš, víno,
koláče, vizitky, hudba, ozvučenie, osvetlenie a množstvo
ďalších detailov bolo zorganizovaných skoro automatic-

ky. Keby takto fungovali naše firmy, tak predbehneme
v produktivite Japoncov aj Číňanov. „Keby sa nám takto
prihlasovali ľudia na semináre,“ povzdychla si moja man-
želka, keď evidovala prichádzajúce prihlášky. Prišlo vyše
220 ľudí a do večera sa spolu bavili pri terchovskej hudbe
bratov Muchovcov. „Kto chce, môže sa pridať – v nede-
ľu sa z Varína cez Lutiše vydáme do osady Koštúrovci,“
povedali sme si v sobotu. Keď som sa včera pozrel na ne-
konečný zástup ľudí, ktorí sa šplhali do prudkého kop-
ca, bol som v šoku. Od malých detí až po seniorov sa na
rodisku našich prarodičov zozbieralo vyše 100 ľudí, ktorí
svoju spomienku zakončili svätou omšou pod krížom na
vrchole kopca.
Táto akcia mi potvrdila, aká veľká sila je v ľuďoch,
keď niečo naozaj chcú a vidia v tom zmysel. Zároveň
som si uvedomil obrovský význam rodiny, ktorá je dnes
akoby zaznávaná. V moderných televíznych seriáloch už
pomaly normálnu rodinu nie je vidieť, všetci sú premie-
šaní a divák ani nevie, kto ku komu patrí, ktoré deti majú
ktorú mamu a otca. Uvedomil som si aj silu, súdržnosť
a spoluprácu, ktorá musela byť v každej rodine, aby v tvr-
dých podmienkach horských lazov dokázali prežiť a vy-
chovať svoje deti. Spomínam si na tetu Hermínu, ktorá

34