Page 40 - Uvahy o podnikani

neponáhľajú a pri rozhovoroch s nimi nachádzam pokoj
a nadhľad. Majú veľké zbierky fotografi í svojich blízkych
a obrovské množstvo spomienok. Rozprávajú veľmi zau-
jímavo a aj mnohé smutné a bolestné zážitky ich života
vyznievajú s odstupom času príjemne. Rozhovory s moji-
mi dámami sú niekedy ako hojivá masť na dušu.
Najviac tém som nachádzal pri mojej starkej. Mala
už vyše 90 rokov, ale pripadala mi, ako keby sme spolu
chodili do školy. Bola to dáma – chodila vždy upravená,
topánky na vysokom podpätku, účes, žiadna palička ale-
bo iný prejav slabosti či staroby. V tejto elegancii sme však
neboli v súlade. „Janko, keď tak obdivuješ Tomáša Baťu,
mal by si si z neho zobrať príklad aj v obliekaní. To bol
elegantný pán, vždy v peknom obleku a vyleštených to-
pánkach,“ hovorila mi. Pred rokmi som ju zobral s tetou
Marienkou z Prešova na prehliadku „vynovenej“ Žiliny.
Chodili spolu po uličkách a spomínali na staré časy. „Pa-
mätáš sa, Hanka? Akí sme boli vtedy mladí, keď toto bola
Hitlerova ulica?“ Spomínala teta z Prešova. Starká mala
veľký rozhľad a nadhľad, aký majú väčšinou iba starší ľu-
dia. Veľa vecí vidia zo svojej perspektívy a životnej múd-
rosti. Veľa vecí, ktoré nás, mladších, rozčuľujú a vzrušujú,
ich nechávajú v pokoji. Ten pokoj, ktorý z nich preniká,
je ako liek. Ženy, ktoré mali mužov horárov a poľovníkov,
vedia rozprávať veľmi zaujímavé príbehy. Spoločný život
s horárom prinášal všetko možné, len nie pokojný a nud-
ný život. V spomienkach po rokoch všetko zlé vybielil čas.
Aj moja druhá teta Gabika často spomína na svojho muža
Janka, poľovníka. Niekedy mám pocit, akoby som život
prežil s nimi spoločne. Len ostatné mesiace sa mi Gabika
vzdialila. Našla si mladšieho pána v zahraničí. A pomáha
mu na fare.

38