Page 33 - Uvahy o podnikani

už o pol štvrtej ráno, hostia neskôr. Po rannej modlitbe,
ktorá je prvým kontaktom s Pánom, a raňajkách pozý-
va príroda „ako z Doktora z hôr“ na prechádzku. Všade
sa týčia vrcholky zasnežených štítov, okolo sa prebúdza
príroda – krásne ticho, slnečné lúče, vôňa lesa. Vo výške
vyše 1500 metrov stojí kríž a lehátka na oddych. Tabuľ-
ka s vysvetlením – oáza ticha. Ako prirodzene si človek
v tomto prostredí uvedomí blízkosť toho Najvyššieho,
ktorého v každodennom zhone „tam dole“ tak často pre-
hliadame.
Návrat do kláštora, obed a príprava na popolud-
ňajšie rozjímanie v kaplnke. Ticho a šero drevenej ka-
plnky, vôňa medu a horiacich sviec. Čas a priestor zrazu
zmiznú a človek sa ocitne sám v prítomnosti Boha. Tu je
to miesto, kde Ho môžeme počuť a cítiť tak, že človeku
vbehnú slzy do očí. Tu môže človek ďakovať a prosiť, očis-
tiť svoju dušu a myseľ. Tak ako sauna čistí a povznáša telo,
tak kaplnka prečistí dušu. Návrat do cely. Človek zvyknutý
na návrat do hotelovej izby je spočiatku zaskočený – nie je
tu televízor, žiaden diaľkový ovládač, noviny, internet ani
telefón. Je to tak dobre a na dobré si človek rýchlo zvykne.
Až v samote a tichu svojej cely začne človek hlbšie chápať
zmysel tohto všetkého. Ticho cely, čítanie a ponorenie sa
do seba pôsobí zázračne. Všetko sa upokojí, usadí, začne
zapadať do seba. Dôležité sa oddelí od nedôležitého, dob-
ré od zlého, človeku sa vyjasní. V tichu a pokoji počujeme
Boha lepšie ako v kriku a náhlení. Nemusíme ho hľadať.
Je v nás vo vnútri a v malej drevenej cele ho zrazu za-
čneme cítiť. Teraz človek pochopí múdrosť otcov z púšte
a starých mníchov, ktorí hovorili: „Nevieš čo? Nevieš ako?
Nevieš prečo? Hľadáš Boha? Chceš robiť dobro? Upokoj
sa a zavri sa do svojej cely. Tá ťa naučí všetko, čo potrebu-

31