Page 27 - Uvahy o podnikani

Riaditeľ jednej firmy pred časom prepúšťal svoju
pracovníčku. „Neboj sa, dám ti najlepšie referencie,“ lúčil
sa s ňou. Aj bez referencií dostala rýchlo ponuku práce
u manažéra v blízkom podniku. Jej bývalý šéf sa to do-
zvedel a volal tam, aby jej dal „referenciu“. Upozornil ich,
aby si to ešte radšej rozmysleli. „Počuje ma niekto?“ Kričí
určite jeho svedomie. Niekde tam hlboko vo vnútri, za-
tvorené vo zvukotesnom priestore.
Počuje nás niekto? Kričia nespokojní voliči na le-
nivých poslancov a neschopných politikov. Nepočujú.
Všade je toľko kriku, že hlasy zdola nepočuť. „Neverili
sme, že môžeme neustále rásť v dvojciferných číslach roč-
ne,“ hovoril mi nedávno jeden riaditeľ. „Napriek tomu
sme stále investovali do nových kapacít a dnešné fi xné
náklady nás potápajú.“ Nepočul ho nikto!
Keď sa ľudia zabávajú, keď sú veselí a je im veľ-
mi dobre, nepočujú v hluku hudby a zábavy tiché hlasy.
Hlasy, ktoré nás vystríhajú a dávajú nám varovné signály,
hlasy, ktoré nás prosia. Tiché hlasy k nám preniknú, keď
sa všetko zastaví a stíchne. Všetci sú zrazu v rozpakoch
a zaskočení. Veď sme to cítili, počuli sme niekde ten hlas,
ale bol taký slabý.
Počuje ma niekto? Takto volajú mnohí ľudia okolo
nás. Mali by sme ich citlivejšie počúvať a pomôcť im. To
nemusia byť iba tí hladní a bez strechy nad hlavou. Každý
z nás túži po tom, aby nás niekto vypočul, aby nás niekto
rešpektoval, aby nás mal niekto rád.
Mnohí ľudia v podnikoch sa ma pýtajú: „Objed-
návky nám klesli o 40 %, v piatok sa nepracuje, v ponde-
lok sa upratuje. Čo máme robiť? Veď sme si už za tie roky
zvykli pracovať bez zastavenia.“ Nuž, múdrych rád máme
v médiách dosť. Tu je jedna navyše: Zastavme sa a zapo-

25