Page 124 - Uvahy o podnikani

38| 38

Toto číslo bolo minulý týždeň na Slovensku všade. Príči-
nou bola, žiaľ, tragická smrť Pavla Demitru. Človeka so srd-
com, ktorý po sebe zanechal na tomto svete hlbokú stopu.
Toto číslo už na slovenskom hokejovom drese nebude nosiť
nikto. Každý z nás má na svete svoje číslo a nikto druhý ho
po nás nosiť nebude. Sme jedineční a po každom zostane
niekde zavesený dres s jeho číslom, presne tak ako po Pavlovi
Demitrovi. A veľká prázdnota, smútok a otázky...
Otázky, prečo sa stávajú podobné veci a prečo si Pán
k sebe volá dobrých ľudí v takom mladom veku. Všetky dis-
kusie sú zbytočné, žiadne slová nezaženú žiaľ a nezaplnia
prázdne miesto po blízkom človeku.
Tak často si plánujeme, čo všetko máme ešte urobiť,
nahovárame si, akí sme nenahraditeľní – a v jednom okami-
hu je po všetkom. Memento mori, hovorievali si starí mnísi,
spávali v rakvách a každý deň prekračovali svoj hrob. My kaž-
dý deň myslíme na úplne iné veci a smrť nás zaskočí.
Smutná správa ma zastihla v aute v Ostrave. V ďalších
hodinách som videl na Morave aj u nás doma niečo nevída-
né. Tisíce ľudí, ktorých dokáže niečo ešte spojiť a rozplakať.
Niekedy čítam o politických lídroch a slovo líder sa mi zdá pri
týchto úradníkoch a figúrkach veľmi zneužité. Minulý týždeň
ľudia plakali za skutočným lídrom. Človekom, ktorý vo svojej
profesii dosiahol vrchol, vedel strhnúť svojich spoluhráčov
a tisíce ľudí a pritom on sám zostal skromný a ľudský.
Keď nám náhle odíde blízky človek, máme často výčit-
ky, že sme mu ešte nestihli veľa vecí povedať. Nestihli, lebo
sme sa niekam ponáhľali a nemali sme na neho čas, aj keď

126