Page 59 - Uvahy o podnikani
P. 59
sím sa kriticky priznať, že pri svojej úlohe otca som musel
zahanbene rozmýšľať oveľa viac ako pri úlohe riaditeľa.
Taliansky pedagóg Antonio Mazzi hovorí: „My
dospelí, chladní hrobári, ktorí sme si istí svojimi socio-
logickými poznatkami, by sme mali konečne pochopiť, že
skutočným kľúčom dezorientácie nových generácií sme
my sami. Našim deťom prekypujúcim zdravím, s rozmar-
mi od výmyslu sveta, no prázdnym, bez ideálov a snov,
utláčaným úzkostlivými a hyperochrannými matkami,
sirotám bez výrazných otcovských vzorov ostalo okrem
auta, mobilu a diskotéky naozaj málo.“
Zamyslime sa nad sebou ešte prv, ako začneme
kritizovať dnešnú mládež…
Čas sa nedá kúpiť
Čas sa nedá kúpiť, uskladniť, usporiť alebo rozmnožiť.
Čas plynie, nepretržite a neodvolateľne. Čas je život. Akú
cenu má hodina nášho života? Väčšina ľudí sa sťažuje, že
nemá dostatok času. Kam sa ponáhľajú? Nenaháňajú svoj
vlastný tieň? Chceme vyrobiť viac produkcie, chceme vy-
vinúť viac nových výrobkov, potrebujeme predávať, pre-
dávať, predávať… Bol som cez víkend v Bratislave. Mesto
poloprázdne, ľudia v nákupných centrách. Rýchlejšie ino-
vovať, rýchlejšie vyrábať, rýchlejšie predávať, rýchlejšie
spotrebovávať. O čo sme šťastnejší pri tejto životnej rých-
losti? Máme dva druhy času – rýchly a pomalý. Rýchly čas
venujeme efektívnej práci, do ktorej sa ponoríme celou
svojou bytosťou. Pomalý čas je čas prežívania daného
okamihu, čas, ktorý si vychutnávame bez ohľadu na ter-
míny a svet okolo nás.
V mnohých firmách stretávam ľudí, ktorí priznáva-
jú, že sa venujú zmysluplnej práci len jednu až dve hodiny
57

