Page 57 - Uvahy o podnikani

ktorí sa veľmi usilovali vyrovnať sa svojmu otcovi. Ale ne-
vyrovnali sa.
Nemáme na ne čas, pretože sa zaoberáme „dôle-
žitými“ vecami, ich neustále otázky nás znervózňujú, ich
problémy sa nám zdajú smiešne, ich ideály naivné. Tvá-
rime sa múdro, že rozumieme tomuto svetu, a nadávame
naň, aký je zlý. A nechceme si priznať, že ten „hlúpy“ svet
okolo nás (politici, zlodejstvá, závisť, pokrytectvo, nespra-
vodlivosť atď.) je iba naše vlastné zrkadlo. Áno, zrkadlo,
ktoré je presne také, akí sme my – dospelí. Som presved-
čený, že zrkadlo, v ktorom by bol odraz našich detí, by
bolo oveľa krajšie. Viem, že by sme mohli nájsť množstvo
príkladov detskej krutosti, nevychovanosti, rozmazna-
nosti a ďalších prípadov, ktoré by mohli vyvrátiť moje
slová. Som však pevne presvedčený, že naše deti sú lepšie
ako my. A preto verím, že tento svet má budúcnosť. Sú to
naše deti.

Ach, tá dnešná mládež…

Často sa sťažujeme na mladých ľudí, ktorí počúvajú hroz-
nú hudbu, otrasne sa obliekajú, nevedia sa správať, opíjajú
sa a drogujú, sú hluční, násilní, bezcitní. Táto generácia
nám raz bude rozdeľovať dôchodky, bude sedieť v parla-
mente, bude viesť naše fabriky a učiť deti a mládež. „Čo
nás len v našej starobe čaká pri takýchto grobianoch?“ po-
vzdychnú si mnohí vážni moralisti.
Myslím si, že je zbytočné obviňovať mladých ľudí.
Keď sa zamyslím nad svojimi výstrelkami v mladosti, tak
sa mi moje deti zdajú celkom slušné. Niekedy počúvam
ponosy riaditeľov firiem, ktorí hovoria: „Prečo práve ja

musím mať vo svojom podniku najväčších lajdákov a ne-
schopných ľudí?“ Pripadá mi to, ako keby som si položil

55