Page 49 - Uvahy o podnikani

týchto textov, a veľmi rád som aj, keď sa mi ozvete. Ďaku-
jem všetkým, ktorí ma povzbudzujú. Bol by som farizej,
keby som tvrdil, že mi to nepadne dobre. Na druhej stra-
ne vás chcem všetkých poprosiť – neberte ma priveľmi
vážne. Sú to len textíky, ktoré mi napadnú v tichu humna
nad stolom prastarého otca, kde sa niekedy zastaví čas.
Možno raz budú nad týmto stolom písať „svoje texty“ aj
moje deti a ich deti. A ten dubový kus nábytku nás takto
spojí aspoň v krátkom okamihu, v ktorom čas prestane
existovať. A potom budeme všetci spolu, aspoň na malú
chvíľku – prastarý otec, starká, my, naše deti aj ich deti.
A v tom momente zastaveného času si možno povieme
niečo veľmi dôležité, čo sme si nikdy povedať nemohli,
pretože nás rozdeľoval čas.

Posledný deň života

Rozmýšľate nad posledným dňom svojho života? Zdá sa
vám to morbídne? Oveľa morbídnejšie sa mi zdá, keď si
ľudia už za života budujú na cintorínoch pomníky a cho-
dia sa nimi kochať. Chýba už len jeden dátum. Horšie sa
mi zdá aj to, ak žijeme iba tak, akoby náš čas na tomto sve-
te bol neobmedzený. Mám však na mysli niečo iné. Ako
by sme sa správali, keby sme vedeli, že nám zostáva už len
jeden deň života? Ako by sme prežili týchto 24 hodín?
Pred pár dňami zomrel bývalý slovinský prezident
Janez Drnoušek. Keď sa dozvedel o svojej nevyliečiteľnej
chorobe, vraj sa zmenil z pragmatika na duchovného člo-
veka. Utiahol sa do prírody a začal hľadať vnútorný pokoj
a rovnováhu. Čítal som malú knižku od Anselma Grüna
s názvom Keby som mal už len jeden deň života, v ktorej
autor píše: „O svojom poslednom dni nemeditujem preto,
že by som sa bál umierania, ale preto, že si znovu a zno-

47