Page 48 - Uvahy o podnikani

pracoval ako správca polesia pre grófa Pongráca. Keď som
bol malý, volali sme tento mohutný stôl „šrajbtiš“ (až ne-
skôr som pochopil, čo to znamená). Do jeho tajnej zásuv-
ky sme si skrývali naše detské poklady a púšťali si na ňom
staré gramofónové platne. Dnes leží na stole namiesto
kalamára s perom môj notebook, ktorý musím každé tri
roky vymeniť, aby som mal dosť pamäte na nový písací

program od fi rmy Microsoft. Všetky platne, ktoré sme
vtedy mali v dedine, by sa mi hravo vošli na jedno DVD,
akurát, že už nie je čas na ich počúvanie. Momentálne na
ňom píšem moje úvahy a editoriály. Rozmýšľam, či nie je
vhodný čas skončiť, či je správne takto sa verejne obna-
žovať (moderne sa to vraj volá blogovanie). Najviac mi
však robí starosti to, že tieto krátke texty začali ľudia čítať
a niektorí mi aj napíšu. Tak, ako je to na Slovensku zvy-
kom – väčšinou súkromným e-mailom. Vidíte, aj iní sa
možno trochu hanbia takto verejne diskutovať. Podobne
je to aj na konferenciách a seminároch, kde príde najviac
otázok cez prestávku v súkromnom rozhovore. Takí sme
už my Slováci – trochu hanbliví, niekedy až zakríknutí.

V mnohých firmách často vidím, ako americkí alebo ne-
meckí kolegovia sebavedome prezentujú svoje výsledky
a slovenskí pracovníci, ktorí by mohli veľakrát prezento-
vať oveľa viac, ticho, skromne a pasívne sedia. Niekedy aj
na vlastnú škodu. Je naozaj ťažké nájsť tú správnu hranicu
medzi vystatovaním sa, exhibicionizmom a poučovaním
na jednej strane a prezentovaním svojich názorov a rozví-
janím diskusie na strane druhej.
V súvislosti s mojimi úvahami si často kladiem
otázku, či som si na seba nezobral priveľkú zodpoved-
nosť. Keď mi ľudia píšu, že čítajú moje správičky – teší
ma to, ale aj zaväzuje. Som rád, že si nájdete čas na čítanie

46