Page 50 - Uvahy o podnikani

vu v úžase kladiem otázku: Čo to znamená, že dýcham, že
vnímam sám seba, že pozorujem krásu krajiny, že cítim
vôňu ruže a vychutnávam jemný buket vína? Ako sa po-
znáva a cíti život? Čo sa deje pri stretnutí s nejakým člove-
kom? Čo by som svojím životom rád sprostredkoval, akú
stopu by som chcel vryť do tohto sveta, ako a čo by som
chcel vyžarovať do okolia?“
Každému z nás sa stáva, že odkladáme a plánujeme
veci na neskôr, nechce sa nám urobiť niektoré rozhodnu-
tia. Každý deň sa pritom zaoberáme množstvom hlúpostí,
ktoré si možno vôbec nezaslúžia našu pozornosť a čas.
Rodičia mojej manželky si často plánovali, ako budú na
dôchodku cestovať. Otec dnes leží so sklérozou multiplex
a mama sa o neho stará. Je možno dobré pozrieť sa na svet
optikou posledného dňa. Koho by sme navštívili? Koho by
sme poprosili o odpustenie? Čo všetko by sme ešte museli
vybaviť na tomto svete? Určite by nás zaplavila aj veľká
úľava – už nemusíme nič riešiť, meniť, komentovať, roz-
čuľovať sa, niečo naháňať a naprávať. Naše vlastné záujmy
stratia zmysel, všetko okolo môžeme nechať v pravej po-
dobe, kráse a pravdivosti. To všetko bude ďalej fungovať
aj bez nás a my sa môžeme na všetko pozrieť z nadhľadu
a perspektívy večnosti. Asi by sme posledné hodiny pre-
žili s ľuďmi, ktorých máme najradšej, asi by sme sa ospra-
vedlnili tým, ktorým sme najviac ublížili, možno by sme
ešte zariadili niekoľko veľmi dôležitých vecí, ktoré sme
tak dlho odkladali, a potom by sme si v pokoji vychutnali
aspoň niekoľko krásnych chvíľ na tomto svete – hrejúce
slnko, voňajúci vzduch, tečúci potok, milovaný človek.
Je možno dobré pozrieť sa na svoj život optikou
jeho posledného dňa. Kto nás nahradí v našej „nena-
hraditeľnej“ pozícii manažéra alebo vlastníka fi rmy? Kto

48