Page 112 - Uvahy o podnikani

34| Tí, čo sadia stromy

Čítali ste útlu knižku Muž, ktorý sadil stromy? Jean Giono
v nej opisuje muža, ktorý vyše 40 rokov triedil žalude a sadil
duby. V spoločnosti svojich oviec a psa vysadil v umierajúcej
krajine tisíce dubov a vrátil do nej život. Autor v závere knihy
píše: „Keď si uvedomím, že jediný človek vedel svojou jedno-
duchou fyzickou silou a svojou pevnou vôľou premeniť púšť
na Zasľúbenú zem, napĺňa ma úžasný pocit, že ľudský údel –
naprotiveň všetkému – je hoden obdivu.“ Zdá sa, že dnes je
viac ľudí, čo rúbu stromy, ktoré sami nesadili. Že pribúdajú tí,
ktorí chcú iba brať a nič nedávajú.
Poznám aj dnes veľa ľudí, ktorí „sadia stromy“, podob-
ne ako Elzeárd Bouffier v spomínanej knihe. Niektorí zasie-
vajú drobné semienka radosti vo svojom okolí, ktoré klíčia
a rastú. Mám šťastie na takýchto ľudí. Chodíme spoločne
na bicykloch, na túry, filozofujeme nad pohárom vína v záh-
rade a ochutnávame spoločne vyrobené klobásky. Poznám aj
mnohých ďalších, ktorí tvrdohlavo „vysádzajú svoj les“. Mar-
tin, hasič a záchranár, ktorý so svojím psom pomáha zachra-
ňovať životy. Pracuje v spolku „psičkárov“, hľadajú dobrodin-
cov, ale väčšinou vyberú peniaze z vlastného vrecka. Kúpil
si starú sanitku, zháňal súčiastky a rok ju opravoval. Pyšný
na svoje dielo išiel na súťaž záchranárskych psov. Minulý týž-
deň som s ním sedel. Po ťažkej nehode má zdrôtovanú sánku
a jeho sanitka je na šrotovisku. Chce sa rýchlo vyliečiť a zač-
ne znova. V ten istý deň, ako som sedel s Martinom, ma
navštívil starý priateľ Laco. V Žiline už vyše 20 rokov organi-
zuje ženský futbal. Vyberá malé dievčatá a trpezlivo ich učí
futbalovú abecedu. Vďaka nemu patria žilinské futbalistky

114