Page 109 - Uvahy o podnikani
P. 109
33| Hory
Vrátili sme sa s Milenou z hôr. Bolo nás dvanásť. Šéf Zolo
a skupinka 11 ľudí zo Slovenska, Česka, Rakúska a Austrálie.
Nabalili sme si batohy a vyrazili sme zo Zeleného plesa. Prvé
sedlo sa volalo Baranie, ďalšie bolo Priečne a potom sme
už len išli a išli. Vysoké Tatry – najmenšie veľhory, ktorých
profil formovali ľadovce milióny rokov. A my, ktorí po nich
kráčame, niekedy chceme meniť tento svet zo dňa na deň.
Hory nám odkazujú, že by sme mali prehodnotiť svoju časo-
vú mierku.
Hory. V noci sa naša chata triasla v búrke a ráno sa cez
mraky začína usmievať slniečko. Človek vstane a pozerá sa
na zázrak nového dňa. Skaly a doliny, slnko, ktoré vychádza
spoza mrakov, priezračná vodu v horskom plese, hrajúce
sa kamzíky. Hory. Formovali sa milióny rokov a akoby mali
v sebe zakódovanú túto historickú múdrosť. Mnohé dôleži-
té veci pre život si človek intenzívnejšie uvedomí tam hore.
Nevidel som ľudí, ktorí by na horách odhadzovali odpadky
tak, ako to robia dole v mestách. Nevidel som ani ľudí, ktorí
by niekoho predbiehali, nadávali si, alebo sa vzájomne sáca-
li a ťukali si na čelo, ako to robia na našich cestách. Búrka
a vietor na horách ukážu človeku, kde je jeho miesto a aký je
maličký. Zo zničeného lesa po víchrici znovu vyrážajú strom-
čeky a príroda dokazuje svoju silu. Mám pocit, že obnova
stromov prebehne rýchlejšie, ako sa začnú niektorí tatranskí
„podnikatelia“ vo svojich hoteloch a bufetoch usmievať a slú-
žiť zákazníkom. Hory človeka naučia veľa – poctivo sa pripra-
viť na 10-hodinovú túru, zaťať zuby a ísť dopredu, keď máte
pocit, že to už nejde. Na druhý deň vstať a pokračovať, aj keď
111