Page 116 - Uvahy o podnikani

svojich nástupcov, je podľa mňa lepšie, ako iba podľa čísel.
Dlhovekosť firmy je v jej sebaobnove, reprodukcii – nie iba
strojov a budov (to je to najjednoduchšie) ale hlavne kľúčo-
vých ľudí.
Scenárov nedôvery a bojov je veľa. V niektorých firmách,
kde chýba diktátor, vznikajú spolky, ktoré buď bojujú, ale-
bo uzatvorili prímerie. Prímerie je ešte horšie, pretože pripo-
mína „dohody koaličnej rady“ – vy bude kradnúť na diaľni-
ciach, my v teplárňach a im dáme nejaké lukratívne pozemky.
Dôležité je, aby to celé prebiehalo potichu a bez zbytočných
škandálov. „Ja verím iba sebe, pretože v tejto firme sa nedá
dôverovať nikomu,“ hovorí mi jeden manažér a inštinktív-
ne stíši hlas. Ako prebiehajú v takejto firme porady, ako sa
pripravujú a interpretujú reporty a analýzy, ako sa rozhoduje
o strategických cieľoch, pozíciách alebo odmenách? Ako sa
dá v takomto prostredí vôbec pracovať?
Gilbert Keith Chesterton píše: „Viete, kto sú ľudia, ktorí
najviac veria v seba? Poviem vám to. Poznám mužov, kto-
rí majú ešte väčšiu vieru, ako mal Napoleon alebo Cézar.
Môžem vás zaviesť medzi nadľudí. Tí, ktorí skutočne veria
v seba, sú všetci v blázinci.“ Egocentrizmus a obrovská viera
v seba často vedie k podceňovaniu druhých ľudí, nedôvere
k nim, ale aj k tomu, že sa k nim manažéri niekedy cynic-
ky správajú ako k opotrebovaným a bezcenným súčiastkam
v stroji, ktoré treba jednoducho vymeniť. Aký je život s par-
tnerom, ktorému neveríte a necítite k nemu žiaden obdiv?
Išli by ste na horolezeckú expedíciu s ľuďmi, o ktorých fyzic-
kých a morálnych schopnostiach by ste pochybovali? Tak ako
chcete dosahovať v podnikoch veľké výsledky s ľuďmi, ktorí
necítia k sebe úctu, rešpekt, dôveru, úctu – a lásku? Bez viery
a lásky môže prísť iba beznádej a pomätenie. A z beznádeje

118