Page 122 - Povolanie
P. 122
a služieb z nadnárodných sietí. Že skončíme ako naši pred- 3.7 Zlož svoje bremeno
kovia na lazoch v drevenici, pri kravke a malej záhradke?
Možno áno. Pod vládou týchto ničiteľov však skončíme
rovnako – ibaže bez drevenice, kravky a záhradky. Hľa- Tak ťažko sa nám niekedy kráča. Naložili sme si na ple-
dajme alternatívy – v našom vzdelávaní, živote a liečbe na- cia veľa a nevládzeme. Často nemáme mieru a hráme sa
šich chorôb. Hľadajme svoje vlastné cesty, lebo diaľnica, na hrdinov. Robí nám dobre, keď nás obdivujú, koľko
po ktorej sa rútime, vedie do priepasti. toho zvládame. Keď si to druhí nevšimnú, tak im to často
sami pripomíname. A nakladáme si čoraz viac, až kým sa
nezosypeme. Existujú aj iné bremená. Tie, ktoré nám na-
ložil niekto druhý. Často robíme veci, ktoré vôbec nie sú
OTÁZKY NA ZAMYSLENIE potrebné alebo ich mal vykonať niekto iný. Niekedy ide-
me už do práce unavení z projektu, ktorý sa nám nedarí.
Aký je váš názor na megalomanské športové podujatia? Otrávení sme zo situácie v spoločnosti alebo negatívne
Čo si myslíte o tom, že ľudia v Brazílii chcú stavať radšej naladení na neobľúbeného spolupracovníka. Toto všetko
školy a nemocnice ako štadióny a v Turecku chcú radšej nás ešte viac vyčerpáva. Nevieme zložiť svoje bremeno
zelený park ako betónové budovy? Veríte v čistotu športu, a oddýchnuť si.
v ktorom sa točia miliardy? Veríte politikom a nadnárod- Prvá vec, ktorú by sme mali urobiť, je striedmosť, mier-
ným firmám, ktoré ich financujú? Máte nejakú predstavu nosť, primeranosť. Koľko vecí si niekedy berieme na svo-
o tom, ako prežiť dielo skazy týchto ničiteľov sveta? Mys- je plecia, sľubujeme a často vieme, že ich nedokážeme
líte si, že vieme ešte oslabiť moc peňazí a znovu postaviť splniť? Koľko je vecí, za ktorými sa ženieme, a vôbec ne-
do stredu záujmu človeka a jeho dôstojnosť?
stoja zato? Vyberme ich zo svojho batoha ešte predtým,
ako si ho vyložíme na chrbát. Už Evagrius Ponticus opi-
suje nemiernosť ako chorobu, ktorá trápi dušu, nenechá
ju na pokoji a ustavične kričí viac, namiesto slova stačí.
Koľko kríz, nezaplatených pôžičiek a ľudských tragédií
sa nemuselo stať, keby sa ľudia riadili jednoduchým slo-
vom – stačí?
Sme netrpezliví, všetko chceme rýchlo a často nepozná-
me mieru, očakávame dobré výsledky a nezaujímajú nás
120 121
