Page 123 - Povolanie
P. 123

a služieb z nadnárodných sietí. Že skončíme ako naši pred-  3.7 Zlož svoje bremeno
 kovia na lazoch v drevenici, pri kravke a malej záhradke?
 Možno  áno.  Pod  vládou  týchto  ničiteľov  však  skončíme
 rovnako – ibaže bez drevenice, kravky a záhradky. Hľa-  Tak ťažko sa nám niekedy kráča. Naložili sme si na ple-
 dajme alternatívy – v našom vzdelávaní, živote a liečbe na-  cia veľa a nevládzeme. Často nemáme mieru a hráme sa
 šich chorôb. Hľadajme svoje vlastné cesty, lebo diaľnica,   na  hrdinov.  Robí  nám  dobre,  keď  nás  obdivujú,  koľko
 po ktorej sa rútime, vedie do priepasti.  toho zvládame. Keď si to druhí nevšimnú, tak im to často
           sami pripomíname. A nakladáme si čoraz viac, až kým sa
           nezosypeme. Existujú aj iné bremená. Tie, ktoré nám na-
           ložil niekto druhý. Často robíme veci, ktoré vôbec nie sú
 OTÁZKY NA ZAMYSLENIE  potrebné alebo ich mal vykonať niekto iný. Niekedy ide-
           me už do práce unavení z projektu, ktorý sa nám nedarí.
 Aký je váš názor na megalomanské športové podujatia?   Otrávení sme zo situácie v spoločnosti alebo negatívne
 Čo si myslíte o tom, že ľudia v Brazílii chcú stavať radšej   naladení na neobľúbeného spolupracovníka. Toto všetko
 školy a nemocnice ako štadióny a v Turecku chcú radšej   nás ešte viac vyčerpáva. Nevieme zložiť svoje bremeno
 zelený park ako betónové budovy? Veríte v čistotu športu,   a oddýchnuť si.
 v ktorom sa točia miliardy? Veríte politikom a nadnárod-  Prvá vec, ktorú by sme mali urobiť, je striedmosť, mier-
 ným firmám, ktoré ich financujú? Máte nejakú predstavu   nosť, primeranosť. Koľko vecí si niekedy berieme na svo-
 o tom, ako prežiť dielo skazy týchto ničiteľov sveta? Mys-  je plecia, sľubujeme a často vieme, že ich nedokážeme
 líte si, že vieme ešte oslabiť moc peňazí a znovu postaviť   splniť? Koľko je vecí, za ktorými sa ženieme, a vôbec ne-
 do stredu záujmu človeka a jeho dôstojnosť?
           stoja zato? Vyberme ich zo svojho batoha ešte predtým,
           ako si ho vyložíme na chrbát. Už Evagrius Ponticus opi-
           suje nemiernosť ako chorobu, ktorá trápi dušu, nenechá
           ju na pokoji a ustavične kričí viac, namiesto slova stačí.
           Koľko kríz, nezaplatených pôžičiek a ľudských tragédií
           sa nemuselo stať, keby sa ľudia riadili jednoduchým slo-
           vom – stačí?
           Sme netrpezliví, všetko chceme rýchlo a často nepozná-
           me mieru, očakávame dobré výsledky a nezaujímajú nás


 120                            121
   118   119   120   121   122   123   124   125   126   127   128