Page 125 - Povolanie

si ani nemôžeme odniesť. Uspokojíme sa s tým, že máme
čo jesť a čo si obliecť“ (1 Tim 6, 8).
Nesieme si aj iné bremená, ktoré nám život naložil, a mož-
no by stačilo, keby sme trochu meditovali nad Evanjeliom
podľa Matúša: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate
a ste preťažení, a ja vás posilním“ (Mt 11, 28).

Mnohí z nás sa boja, čo bude zajtra, a snažia sa vytvoriť si
zásoby peňazí. Bremeno zarábania a hromadenia majetku
nás často oberá o čas i radosť zo života. Aj tu nájdeme od-
poveď v Matúšovom evanjeliu: „Nezhromažďujte si po-
klady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji
dobýjajú a kradnú“ (Mt 6, 19).
Často nás ťaží aj naše podnikanie a jeho budúcnosť. Máme
zodpovednosť za svoju firmu aj za zamestnancov v nej.
podmienky a následky nášho „úspechu“. Ako keby chcel A to je dobré. Skúsme sa zamyslieť nad tým, aké sú cie-
poľnohospodár za rok vyťažiť všetko z pôdy, ktorú obrá- le nášho podnikania, čo skutočne ponúkame zákazníko-
ba, alebo vydojiť a zničiť kravičku, ktorá ho živí. Treba vi a čo všetko sme do toho sami vložili. V Žalme 24, 1 sa
porozumieť veciam okolo nás a pochopiť, že úroda je ná- píše: „Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, okruh zeme aj
sledkom toho, čo sme zasiali a ako sme pracovali. Môže- tí, ktorí čo bývajú na ňom.“ Predstavme si niekedy, že na-
me si definovať úrodu, akú chceme mať, a behať po poli ším tichým spoločníkom vo firme je Boh, a konzultujme
ako blázni. Čo nám to pomôže, ak nerozumieme tomu, s ním našu pridanú hodnotu a stratégiu. S takýmto Spo-
kedy siať, ako sa starať o pole a kedy očakávať plody? ločníkom zložíme z pliec mnohé bremená. Uvedomíme
si, že spravujeme jeho veci, o ktoré sa on dokáže postarať
Často zabúdame na to, že na tomto svete nám nič nepatrí. aj bez nás. Nie je to úľava a oslobodenie?
Je jedno, či sme veriaci, alebo ateisti. Každý z nás na na-
rodí a zomrie. Zo sveta, do ktorého sme prišli, si môžeme
brať a môžeme mu aj dávať. Každý z nás tu však nakoniec
aj tak nechá všetok majetok, ktorý mal. V Prvom liste Ti-
motejovi sa píše: „Veď nič sme si na svet nepriniesli a nič

122 123