Page 66 - Uvahy o podnikani

XVI. Caritas in veritate sa hovorí, že nemáme byť obeťami
globalizácie, ale jej protagonistami. „Mnohí sú dnes pri-
pravení pohoršovať sa nad okrajovými záležitosťami a sú
schopní tolerovať neslýchané nespravodlivosti. Chudobní
celého sveta klopú na brány blahobytu, ale bohatý svet
riskuje, že nebude počuť klopanie na svoju bránu, pretože
svedomie je dnes neschopné rozpoznať to, čo je ľudské.“
Vytvorili sme globálne stroje na peniaze a dnes zisťujeme,
že týmto korporáciám chýba duša, hodnoty a kultúra,

ktoré sú v menších firmách samozrejmé. Vybudovali sme
globálny svet a vidíme, že je v ňom stále viac opustených
bezdomovcov. Nielen chudobných bez strechy nad hla-
vou, ale aj bohatých bez domova.

Ešte päť minút

Túto vetu počúvam každé ráno, keď budím moju malú
Zuzku. Moja sestra si kedysi nastavovala budík na skor-
šiu hodinu, aby si mohla dopriať svojich „ešte päť minút“.
Predstavujem si situáciu vo fabrike alebo na stavbe, kde by
šéf zahlásil: „Chlapi, padla,“ a oni by prosebným hlasom
zvolali „Ešte päť minút.“ Sú chvíle, keď by sme chceli čas
zastaviť a sú situácie, v ktorých by sme čas chceli urýchliť.
Našťastie to nie je možné a musíme hľadať iné riešenia.
Človek, ktorý sa dožije 80 rokov života, vraj pre-
žije sedem rokov v kúpeľni, šesť rokov pri jedle, päť ro-
kov čakaním v rade, štyri roky upratovaním, tri roky na
schôdzach, dva roky pri telefóne a jeden rok hľadaním
vecí. Ak sa pozrieme na jeden deň nášho života, tak do-
minuje práca. Ak pracovné povinnosti nestihneme, zo-
stávame v práci dlhšie alebo si ich nosíme domov. Okrem
toho denne otvárame množstvo zbytočných e-mailov,
čítame a vypisujeme dokumenty bez pridanej hodnoty,

64