Page 71 - Uvahy o podnikani

zmarený ľudský život. Kto sú skutoční vrahovia týchto obe-
tí? Pýtam sa, čo by robil pán minister, keby mu ochorel blíz-
ky človek a musel by čakať niekoľko mesiacov na diagnosti-
ku nádoru. Napadá mi jediná odpoveď – pán minister má
dostatok známostí.
Môj otec je lekár a má veľa starších pacientov. Keď im
predpisuje liek, starostlivo hľadá taký, aby nemuseli platiť,
alebo platili minimálne. Stáva sa mu, že pacient odmietne
recept, pretože nemá peniaze na liek. Nedávno k nemu pri-
šiel pacient, ktorý dobre nepočul a mal bolesti v uchu. Kedy-
si stačilo vypláchnuť ucho a bolo dobre. Dnes treba vypísať
papier a poslať pacienta na ušné oddelenie. Čakanie v radoch
u lekárov má vraj terapeutický účinok. Lekárka na ušnom
oddelení má vyčerpaný limit, tak objednáva pacienta o dva
mesiace. Zúfalý pacient sa vracia k môjmu otcovi. Ten mu
napokon so sestričkou vypláchne ucho ako kedysi – zdarma.
Mohol by som pokračovať v hororových príbehoch.
Lekári nadávajú na nízke platy a určite si zaslúžia viac. Väčši-
na z nich však býva vo veľkých domoch a vozí sa v luxusných
autách. Mnohí ľudia hovoria o obálkach s peniazmi, ktoré
sa odovzdávajú pred operáciou. Neviem, nesúdim. Pozerám
na budovy poisťovní obložené mramorom, plné dobre plate-
ných úradníkov z peňazí, ktoré možno chýbajú na liečbu ťaž-
ko chorých. Na usmievajúcich sa ministrov a poslancov sa už
radšej ani nepozerám. Rozmýšľam, či je ich úsmev prejavom
hlúposti, výsmechu, cynizmu alebo iba nacvičená maska pre
voličov. Normálny človek sa predsa nemôže verejne usmie-
vať nad svojou nepodarenou prácou.
Zdá sa mi, že jediná skupina ľudí, ktorým tento obludný
systém prekáža, sú tí, ktorí ho nikdy nezmenia – chudob-
ní, starí a chorí. Kto sa ich zastane? Nájdu svojich advokátov

73