Page 74 - Uvahy o podnikani

chlapče,“ povieme novému pracovníkovi vo firme a nútime
ho robiť často rôzne veci bez toho, aby sme sa pýtali, či mu
dávajú zmysel, či mu robia radosť, či má na ne talent. Nepý-
tajte sa zbytočné otázky prečo, ako, čo, kde, kedy, koľko. To
všetko je už zodpovedané. Vašou úlohou je plniť, vykonávať,
bežať tak rýchlo, ako viete. Prečo práve po tejto ceste? Ďal-
šia zbytočná otázka. Nepýtaj sa a bež, lebo ťa nahradí niekto
druhý. Niekto, kto sa zbytočne nepýta a beží rýchlejšie ako
ty. Tak toto je náš dnešný svet. Ľudia, ktorí neustále niekam
bežia a nepoznajú cieľ. Ak sa niekto normálny medzi bežiaci-
mi bláznami zastaví a spýta sa, prečo vlastne bežia a kam, tak
ho vyhlásia za blázna. Ak zostane stáť, alebo sa otočí do pro-
tismeru, ušliapu ho.
Sedel som minulý týždeň s mužom, ktorý podnikal
a dnes sa venuje deťom. Volá sa Peter. Učí deti, počúva ich,
venuje im svoj čas v športových krúžkoch a iných aktivi-
tách. Pomáha im nájsť a prijať samého seba. Rozprávame sa
spolu o tom, že naše školstvo nepotrebuje „informatizáciu“
ani nové „planéty vedomostí“, ale hlavne pokoj, čas na deti
a rozhovor s nimi, trochu lásky a schopnosti počúvať druhé-
ho a lepšie pochopiť svet okolo nás.
Zazvonil mi telefón a oslovil ma hlas neznámej staršej
panej. Stretli sme sa a počúval som jej príbeh. Múdre slová
a skúsenosti z vyše 80-ročného života. Občas vytiahla vrec-
kovku a utrela si slzy. Rodičia ju učili, aby pomáhala druhým
a ona pomáhala - Židom cez vojnu, deťom v nemocnici, ale
aj obyčajným cudzím ľuďom. Pred časom ju práve podobní
ľudia, ktorým chcela pomôcť, okradli. Vychovala deti, aby žili
poctivo, pomáhali a nekradli. Ťažko sa žije ľuďom, ako sme
my, hovorí mi pani. Tí, ktorí nehľadia na poctivosť a pomoc
druhým, sú bohatí a nám pomaly padá strecha na hlavu

76