Page 77 - Uvahy o podnikani
P. 77

pokladať za takých múdrych ako nikdy predtým a boli si istí
          svojou pravdou. „Ich úsudky, vedecké vývody a mravné pre-
          svedčenia i viera sa im nikdy nezdali byť také neotrasiteľné.
          Nakazili sa a zošaleli celé osady, mestá a národy. Všetci boli
          zmätení a nechápali sa navzájom, každý si myslel, že iba on
          jediný má pravdu...Nevedeli, koho a ako súdiť, nemohli sa
          dohodnúť, čo majú pokladať za zlo a čo za dobro. Nevedeli,
          koho obviňovať a koho obhajovať. V záchvate akejsi nezmy-
          selnej zloby sa navzájom vraždili,“ píše Fiodor Michajlovič
          Dostojevskij. Keď  si  otvorím  noviny alebo  internet, mám
          pocit, že písal o našom svete a o nás.
             Joseph Ratzinger k tejto mravnej biede hovorí: „Skutočné
          a najťažšie nebezpečenstvo našej doby tkvie práve v nerovno-
          váhe medzi technickými možnosťami a mravnou silou. Bez-
          pečnosť, ktorú potrebujeme ako predpoklad našej slobody
          a našej dôstojnosti, nedosiahneme technickými systémami
          kontroly, ale môže vyvierať iba z mravnej sily človeka. Tam,
          kde chýba alebo je nedostatočná, sa moc človeka bude stále
          viac premieňať na ničivú silu.“ Je veľa zla vo svete, v spoloč-
          nosti, v podnikoch i okolo nás. Zlo je však prítomné v kaž-
          dom z nás. Benedikt z Nursie sa v čase krízy a úpadku uchýlil
          do samoty a očisty a založil mesto, v ktorom ožili pozitívne
          sily a nový svet. Pravidlá jeho mníchov nám dodnes ukazujú
          cestu z ruín a chaosu.
             Tomáš Halík hovorí o  kontemplácii, z  ktorej vyrastajú
          nenásilie a konanie odmietajúce hrať s kartami rozdávanými
          zlom. „Satana nemožno zničiť vybombardovaním. Je možné
          ho iba vymetať zo sveta tým, že začneme vo svojom svete, vo
          svojom srdci a svojom nevedomí – predovšetkým tým, že ho
          objavíme ako tieň svojho vlastného ega ako jeho nepriznanú
         časť, ktorú tak radi premietame do sveta – na tých druhých,“



                                   79
   72   73   74   75   76   77   78   79   80   81   82