Page 80 - Uvahy o podnikani

som v kostole nad tým, prečo by som mal nastavovať dru-
hé líce a prečo by som mal milovať svojho nepriateľa. Vyšlo
mi jediné – tento svet a všetky jeho nedokonalosti a zlo sa
dajú prekonať iba láskou, veľkorysosťou a pochopením sla-
bostí druhých. Nedávno zrazil mladý muž dve malé školáč-
ky. Podľa všetkého to bol chlapec, ktorý sa už dlhšie nevedel
„zmestiť do kože“ a výsledkom sú dva vyhasnuté životy. Zara-
zilo ma však, s akou nenávisťou začali médiá písať o tomto
prípade a v titulkoch mladého muža označovali ako „prasa,
netvora“ a podobne. Je vo väzení a celý život mu bude jeho
svedomie pripomínať túto strašnú udalosť. Komu prospie-
va, ak mu budú novinári vulgárne nadávať a označovať ho
za „divú zver“? Nemá aj on šancu na nápravu? Spomínam
si, ako Ján Pavol II. objal atentátnika, ktorý ho chcel zabiť.
Nebolo to prázdne gesto, bolo to pozvanie na nápravu. Čas-
to chceme meniť ľudí okolo seba namiesto toho, aby sme
zmenili seba. Verím, že v každej organizácii aj v každom člo-
veku je niečo, čo meniť netreba, ale musíme to objaviť. Pev-
né jadro, identita, podstata, dobro a zmysel našej existencie.
Nedávno som rozmýšľal nad tým, ako sa menia slová v mod-
litbách detí a starých ľudí. Slová z detských modlitieb – Pane,
urob, prosím, daj, zmeň... postupne nahrádzajú slová ďaku-
jem, odpusti, zmiluj sa a zachovaj. Kameňom a pomstou
možno lepšie trafíme, ale niekedy spôsobíme ďalšiu hlbokú
ranu. Láskou a odpustením dokážeme objať a vyliečiť zrane-
nia a chyby na tomto svete. Asi nie je jednoduché milovať
svojho nepriateľa a objať človeka, ktorý robí zle. Hádzaním
kameňov ho môžeme odohnať alebo zničiť, ale nepomôže-
me tak ani jemu, ani sebe.

82