Page 85 - Po,aly ďalej zájdeš

najradšej by som sa bol pre svoju slabosť pod zem prepadol,” hovorí Prekážky ukazujú cestu
kňaz. Keď odchádzal z kostola, skrížil mu autom cestu neznámy muž.
„Vaša kázeň bola pre mňa, pán farár, ďakujem vám za ňu,” hovorí
neznámy muž. Ten človek sa dostal do ťažkej životnej situácie a ká-
zeň mu možno zachránila život alebo pomohla nájsť ďalšiu cestu. „Aj
takto používa Pán našu slabosť vo svojich plánoch,” hovorí skúsený
kňaz a usmieva sa. Spomínam si, keď sa moja Lucka učila na maturi-
ty a ešte večer si poctivo opakovala otázky. „Choď už spať,” hovorím
jej. „Kňazi hovoria, že Duch svätý to nejako zariadi, keď uvidí tvoju
usilovnosť.” V tej chvíli sa ozval môj syn a povedal: „Otec ti dobre ho-
vorí, ja som vyštudoval celé gymnázium s Duchom svätým.” Poznáte
to? Pripravujete sa na skúšku alebo verejné vystúpenie, opakujete si
myšlienky, máte trému s strašne chcete, aby to všetko dobre dopadlo.
Snaha o perfektný výkon a spokojnosť všetkých účastníkov vás zväzu-
je, trápite sa a výsledok nestojí za nič. A potom si poviete – nie som do-
konalý a všetci nemusia byť spokojní, stačí keď do toho dám zo srdca
to najlepšie, čo viem, keď sa otvorím a budem úprimný. Odrazu príde
úľava a akoby vám niekto našepkával slová, čo máte povedať. Aj Saul
sa opájal svojou mocou, až kým bezmocne nepadol na zem a prišiel
o zrak. A neskôr nám, už ako Svätý Pavol, napísal tento odkaz: „Čo je
10 • Čo nám dáva silu? sami, často zakopneme. Keď sme bezmocní, tak sa k nám vystrie nevi- sa nám vybije. Zjeme zásoby z chladničky a nebudeme si mať kde kú-
svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných” (1 Kor 1, 27).
Keď sme pri sile a sebavedomie nám hovorí, že všetko zvládneme
diteľná ruka, ktorá nás dvíha a dáva nám silu. Len sebavedomie musí
ustúpiť prijatiu vlastnej bezmocnosti a pomoci, ktorá prichádza.
Anselm Grün k tomu píše: „Ľudský život je paradox. Človek musí
bojovať a v tomto boji sa snaží prekonávať svoje slabosti. Pritom však
získa skúsenosť, že vlastnými silami sa nikdy nestane pánom seba sa-
mého, že v sebe nie je schopný napĺňať dobro. Je celkom odkázaný na
Božiu milosť a pomoc, a predsa musí nasadiť všetky svoje sily a ďalej
bojovať. Až potom, čo už využil všetky svoje možnosti a všetko, čo bolo
v jeho silách, smie pokorne priznať porážku a uznať, že to, čo je v ži-
vote najdôležitejšie, si nemôže vydobyť, ale môže to iba prijať. A tak
človek dospieva k pokore jedine bojom, avšak vybojovať si ju nemôže
– pokora znamená priznať si, že vo svojom boji neuspel.”
A tak nezúfajme nad našou slabosťou. Keď nevládzeme, nevieme
ako ďalej, alebo cítime, že sme v koncoch, spomeňme si na slová:
84 „Do Tvojich rúk svoj život vkladám.”
To, čo malo ten alebo onen čin prekaziť, sa stáva činu nápomocným.
Čo stojí v ceste, je jej súčasťou • Marcus Aurelius
Žijeme vo svete, kde stačí stlačiť tlačidlo na tablete a prinesú nám do-
mov jedlo, teplá aj studená voda nám tečie z kohútikov na rôznych
miestach v dome, kúri sa nám, mnohé veci ovládame na diaľku cez
mobilný telefón, v on line režime môžeme sledovať všetky dôleži-
té udalosti vo svete. Keď som bol malý, moji starí rodičia si museli
uvariť nielen jedlo, ale aj vyprodukovať suroviny na jeho prípravu –
mäso, mlieko, maslo, kapustu alebo zemiaky. Vodu sme si nosili vo
vedrách zo studne, kúrili sme v peci a čítali časopis Svet socializmu.
V jeho strede bola dvojstrana s krasokorčuliarkou Hanou Maškovou
alebo Miss ČSSR Alžbetou Štrkulovou. Starý otec si ich vystrihol
a nalepil do latríny ako ozdoby. Nebolo to až tak dávno – v tom čase
nám Rusi pripravovali svoju bratskú pomoc.
Porovnajme tieto dva svety. Dnešný, plný komfortu, a ten minulý,
postavený na ťažkej práci. A predstavme si situáciu, že na niekoľko
dní alebo týždňov vypadne elektrina. V dnešnom svete budeme mrz-
núť, nebudeme schopní uvariť vodu, všetky služby a ovládače nám
prestanú fungovať, nevyberieme si ani peniaze z bankomatu, telefón
piť ďalšie potraviny, lebo v obchodoch skolabujú zásobovanie, sklady,
počítačové systémy, registračné pokladnice a ďalšie zložité systémy.
Nehovorím o kolapse v nemocniciach, v doprave alebo v podnikoch.
Vo svete starých rodičov sa zapálila sviečka alebo petrolejka a všetko
fungovalo normálne ďalej. V niektorých častiach sveta by si výpadok
elektriny ani nevšimli.
Že sa to nemôže stať? Nassim Taleb píše o Čiernych labutiach
vyklým skúsenostiam a očakávaniam a majú nedozerné následky
(negatívne alebo pozitívne). Celá história ľudstva je pretkaná Čier-
nymi labuťami. Nassim Taleb však hovorí aj o krehkosti a jej opaku.
– udalostiach, ktoré sa nedajú predpovedať, lebo sa vymykajú ob-
Schválne – čo je opak krehkosti? Odolnosť? Robustnosť? Stabilita?
Pevnosť? Pružnosť? To všetko sú vlastnosti, ktoré zabezpečia, že sa
systém po rôznych otrasoch a šokoch vráti do pôvodného stavu.
Opakom krehkosti však je antikrehkosť, ktorá zaistí, že sa systém 85