Page 86 - Po,aly ďalej zájdeš

otrasmi, nepohodou, problémami, šokmi alebo krízami zlepšuje,
rozvíja, posúva ďalej. Pozrime napríklad na dieťa, ktorému dajú ro-
dičia „všetko”, a dieťa, ktoré si musí veci zaslúžiť. Stačí si predstaviť
priemerné dnešné dieťa s rodičmi v supermarkete a dieťa, v období
pred 50 rokmi napríklad na Lutišiach, U Nogov alebo U Koštúrov,
alebo v normálnej slovenskej dedine. To prvé možno ani nevidelo
motyku, to druhé si muselo zemiaky nakopať. Ktoré z týchto detí
je „krehké” a „antikrehké”? Ktoré by prežilo pri výpadku elektrickej
energie alebo zásobovania?
Nepíšem to preto, aby som sentimentálne spomínal na svet môj-
ho detstva alebo strašil tým, že nás ovládnu teroristi. Som však pre-
svedčený, že sa musíme viac pripravovať na to, ako byť menej závislí
od centrálnych systémov. Predpovedať budúcnosť je nezmysel, dôle-
žitejšie je pripraviť sa na ňu. Budeme v nej riešiť stále viac problémov,
ktoré nie sú opísané v knihách a prípadových štúdiách, lebo sa ešte
nikdy nestali. Premýšľajme nad tým, ako rozvíjať našu vlastnú anti-
krehkosť – začať môžeme s fyzickou námahou, cvičením svojho mys-
lenia a konania na nové, neočakávané situácie, hľadaním potešenia Potôčik tečúci skalnou tiesňavou si nájde vždy schodnú cestičku – plazí sa úzkymi žľab-
v zmenách, ktoré nám život prináša a v nachádzaní zmyslu v trápení, mi, poskakuje po kamenných schodoch. Nezľakne sa však ani zdanlivo nezdolateľných
ktoré nás posilní.
prekážok. Mohutné skalné balvany, ktoré mu stoja rovno v ceste, obteká v podobe
10 • Čo nám dáva silu? alebo leniví. Vystríhame druhých pred tým, čo všetko sa im môže potom pripravovali zadanie pre inovácie a vývoj. A nakoniec sa po dl-
Občas nás zastavia prekážky a niekedy sa kvôli nim ani nevydáme
trblietajúcich sa perleťových vrkočov, prepletených navzájom striebristými stuhami...
na cestu. Niekedy máme strach, inokedy sme jednoducho pohodlní
prihodiť na ceste, namiesto toho, aby sme im dali šancu prekonať
odpor, prekážky, skúšky a získať tak pocit víťazstva nad sebou, no-
vé skúsenosti a schopnosti. Nehovorím o adrenalínových zábavkách
hom čase a za veľa peňazí na trh uviedol „dokonalý“ produkt, ktorý
z roztopaše, nezmyselnom riskovaní života. Mám na mysli to, čo ľudí
si nikto nekúpil. Dnes sa ide na trh s takzvaným minimálnym živo-
vždy viedlo dopredu a posilňovalo – prekonávanie prekážok. Stretá-
taschopným produktom (MVP – minimum viable product), rýchlo
vam dve skupiny ľudí. V jednej sú ľudia plní vzrušenia a odhodla-
sa vyhodnotia spätné väzby zákazníkov a produkt sa takto v spolu-
nia, tešia sa, keď pred nich život postavil prekážku a pripomínajú
práci so zákazníkmi upravuje do fi nálnej podoby. Spomínam si na
nadšeného horolezca pod vysokou horou. V tej druhej skupine sú
ustráchaní ľudia, predstavujúci si všetky nástrahy a nebezpečen-
pracovali na simulačnom systéme SIMPLE++. Na trh sme uviedli
stvá, ktoré ich na ceste môžu postretnúť. Zvažujú riziko a správ-
beta verziu a spolu so zákazníkmi sme ju opravovali a vyvíjali do
konečnej podoby, ktorá aj dnes patrí k lídrom na trhu (PlantSimu-
nosť prvého kroku a neuvedomujú si, že prvý krok nemôže byť ne- prelom osemdesiatych a deväťdesiatych rokov, keď sme v Stuttgarte
správny. Je prvý a môžeme sa z neho vrátiť späť, prípadne vykročiť lation).
iným smerom. Bez prvého kroku však nebude krok druhý ani tretí. Nesmejem sa z príliš ustráchaných a opatrných ľudí. Boli tak vy-
A ani skúsenosti, ktoré cesta prináša. Kedysi napríklad ľudia z mar- chovaní, mnohí z nich sú veľmi vzdelaní a skúsení a vedia si oveľa
86 ketingu a obchodu robili rozsiahle analýzy o tom, čo chce zákazník, lepšie predstaviť všetky riziká ako tí, čo vedia málo a majú odvahu. 87