Page 74 - Uvahy o podnikani

nás posielali na VÚC, aby nám vraj pridelili zubára. Inak
nás neošetria. Dôvody? Jeden nemal poruke sestru, druhý
je vraj špecialista na zuby dospelých, tretiemu sa nechcelo,
s ďalším sme nemali zmluvu, atď. Až sa našla dobrá duša
– mladá pani zubárka, ktorá našu malú ošetrila. Vraj má
dieťa v podobnom veku a vie, čo je to bolesť a plač.
Čo sme to za ľudia? Súcit sme vymenili za obcho-
dovanie, lásku k blížnemu za peniaze, pomoc v núdzi za
bezohľadnosť a ignoranciu. Kamarát mal nedávno malú
nehodu na diaľnici medzi Slaným a Prahou. Tak, ako to
pri nehodách býva, vytvorila sa kolóna a šoféri museli
čakať. Ešte nikdy som si nevypočul toľko vulgárnych na-
dávok ako tam, hovoril mi smutne môj priateľ. Nikto sa
nespýtal, či nepotrebujú pomoc. Namiesto toho im nadá-
vali alebo sa smiali. Čítal som, že na internete sú stávky,
kedy nejaká americká speváčka, závislá na drogách, zo-
mrie. Namiesto pomoci – lotéria s ľudskou smrťou a zú-
falstvom. Nedávno som zachytil správu, že vo Švajčiarsku

je firma, ktorá za tisíce frankov smrtiacim nápojom za-

bíja ľudí, ktorí už nechcú žiť. Táto firma je taká ústretová
k svojim zákazníkom, že ich vraj po smrti aj spáli – za
špeciálny príplatok. Rozumiete tomu?
Môj otec pred časom zvesil a oživil obesenca. Do-
viezol ho do nemocnice, kde po niekoľkých dňoch zo-
mrel. Nemusel. Pamätajte, že keď sa pôjdete obesiť, mu-
síte si zobrať kartu poistenca, aby sa doktori v nemocnici
nehádali, či vás ošetria a kam vás majú poslať. Obesenec
zomrel, pretože mu neurobili niektoré dôležité vyšetre-
nia, lebo sa dohadovali, na ktoré oddelenie vlastne patrí.
Nuž čo, nechcel žiť a môj otec mu to zbytočne skompli-
koval. Môj príbuzný pracoval v jednej slovenskej tele-
vízii. Každú vraždu alebo väčšiu automobilovú nehodu

72