Page 78 - Uvahy o podnikani

sklerózu multiplex. Postavil sa jej však tak, ako sa vždy
staval k nepriaznivým okolnostiam. Priamo a bez sebaľú-
tosti. Nikdy som ho nepočul sťažovať sa na zlý osud alebo
nespravodlivosť. Bol spokojný s tým, čo mal. Aj s choro-
bou, ktorú statočne celý život znášal. Disciplinovaná ži-
votospráva spôsobila, že sa lekári nestačili čudovať, ako
sa môže človek, ktorému v mladosti diagnostikovali roz-
trúsenú sklerózu, dožiť 70 rokov. V tej dobe sa táto cho-
roba ešte nedala liečiť tak ako dnes. Pre prvý atak ťažkej
choroby musel odložiť sobáš. Nakoniec sa dočkal, nielen
svadby, ale aj dvoch detí. Jeho optimizmus a radosť zo ži-
vota boli nákazlivé. Zaujímalo ho všetko na svete, túžil po
spravodlivosti a možno preto ho oslovili komunisti. Keď
sa ho v 68. roku pýtali na názor na ruskú okupáciu, tak
odpovedal: „Ať jdou do…“ Súdruhovia sa postarali, že
tam išiel on. Vykladal vagóny a optimizmus ho neopúš-
ťal. Drel ako kôň a tešil sa z toho, že mohol zveľadiť svoj
dom. Vo svojej nekonečnej dobrote požičiaval tvrdo zaro-
bené peniaze. Väčšinou ľuďom, ktorí svoje dlhy nevracali.
Ale taký je normálny život – dobrí a poctiví pomáhajú
ostatným. Vraj vstupenka do neba. Žil taký normálny ži-
vot. Veril v spravodlivosť na tomto svete a bojoval za ňu.
A nenachádzal ju. Nesťažoval sa a bral to podobne ako
prirodzený údel svojej choroby. Kopali sme spolu základy
domu, nosili tehly, zametali stavbu. Sily ubúdali. Aj na-
priek tomu organizoval zabíjačky, zaorával zemiaky a pá-
lil slivovicu. Prišiel čas, ktorý ho zložil na posteľ. Čím viac
strácalo jeho telo silu, tým viac som obdivoval jeho ženu.
Ako pokorne a s láskou sa o neho starala. Bola to ťažká
práca. Ani ona, ani on sa nesťažovali. Taký normálny ži-
vot. Hýbal už iba prstami ľavej ruky, napriek tomu sa us-
mieval a tešil sa zo života. Bol zvedavý na výsledky svojho

76