Page 21 - Uvahy o podnikani

val protihráč a na futbale som videl obrovskú agresivitu
držanú na uzde policajtmi a mrežami.
Zdá sa mi, že kedysi žili ľudia v pokore a v stra-
chu pred prírodnými živlami, ich práca často vyšla na-
zmar a na to, aby prežili, museli opakovane vynakladať
obrovskú námahu. Život ich učil trpezlivosti, schopnosti
začínať znova, oplakať nielen stratenú úrodu, ale niekedy
aj stratené dieťa, dom a celú existenciu. Ľudia boli vďační,
že žijú, že majú čo jesť, že dostali ďalšiu šancu.
Netúžim po živote, keď boli ľudia obeťami prírod-
ných živlov alebo mocipánov, myslím si však, že tým, že
človek dostal do rúk moc, tak stratil trpezlivosť a narástla
u neho agresivita. Dávame našim deťom všetko a hneď,
my sami chceme často mnohé veci bez toho, aby sme pre
ne aj niečo obetovali a boli ochotní čakať. Výsledkom je
neustála nespokojnosť a agresivita. Prestávame čítať, uni-
kajú nám súvislosti, ale myslíme si, že len my máme prav-
du. Politici tvrdia, že najlepšia obrana je útok. A presne to
aj robia – tí, ktorí by mali mlčať a byť niekde zalezení, sú
v besedách najagresívnejší.
Agresivita pôsobí ako vírus. Videl som ponižova-
ných, ktorí ponižovali druhých, zbitých, ktorí bili, ukriv-
dených, ktorí krivdili. Spomínam si na agresorov, ktorí za-
siahli do môjho života. Každý z nich bol sám postihnutý
agresiou niekoho druhého. Bol obeťou, ktorá si namiesto
odsúdenia zaslúžila skôr súcit. Dnešní ľudia, akoby mali
pocit, že vládnu všetkému okolo seba, ale často nevládnu
ani sebe samým. Zdá sa, že človek je v prírode najschop-
nejší, ale aj najagresívnejší predátor.
Hovoril mi nedávno kamarát Ivan, že urobil dobrú
vec. Len tak. Po rokoch vzišli z tohto dobrého skutku ďalšie
dobré veci, ktoré nikto neplánoval. „Vidíš – z dobrých vecí

19