Page 37 - Uvahy o podnikani

9| Slová, slová, slová...

Zdá sa mi, že stále viac žijeme v spoločnosti prázdnych
slov, kde rozprávajú o veciach ľudia, ktorí im vôbec nerozu-
mejú. A preto aj oni musia hovoriť tak, aby nikto nerozumel
im. Inak by ľudia začali kričať, že cisár je nahý. Stačí sa pozrieť
okolo seba a človek má pocit, že behá po nudistickej pláži
cisárov. Minister, ktorý je dobrý chlap a odborník (aspoň to
o ňom hovoria), nerozumie ani základom odvetvia, ktoré
riadi. Vraj má na to poradcov a ďalších expertov. No práve!
Rýchlo mu ušijú šaty nahého cisára a on chudák ani nevidí,
čo vidí jeho ľud. Chodí, rozpráva, diskutuje, hľadá riešenia –
a je stále smiešnejšou postavičkou v kostýme, ktorý mu ušil
niekto druhý.
Z muža, ktorý rozprával k veci, sa zrazu stal táraj. Z člo-
veka, ktorý mal kredit nekompromisného chlapa, je odrazu
bábka a krajčíri jej hovoria, aká je krásna a múdra. A ona robí
iba trápne kompromisy a je ľuďom na smiech. Nechali by ste
zo seba robiť hlupáka, na ktorého národ ukazuje, smeje sa
a kričí: „Veď on je nahý!“ Mnohí odpovedia, že nie, ale keď
im ponúknu honorár, tak radi vstúpia do tejto reality show
s názvom Byť za vodou.
Aby sme boli spravodliví, nie každý ide do funkcie preto,
aby sa obohatil a robil zo seba blázna. Som však prekvape-
ný, akú prevahu získavajú slová nad činmi, deklarácie nad
realizáciami, plány nad akciou. Mám priateľa Michala, kto-
rý buduje záhrady. Opálený a zrobený chlap mi vraví: „Keď
vidím poslancov v našej dedine a v parlamente, tak namiesto
tárania by mohli aspoň občas vyčistiť jarok, studničku alebo
pokosiť lúku. Bolo by z nich viac osohu.“

39