Page 77 - UVAHY NA KAZDY DEN

si mysleli, že sú na vrchole, že sa im nemôže nič stať, že sú
neohrození – prišla rana, ktorá ich zrazila na zem. Bola rana
tým zlom? Myslím si, že nie. Zlo bolo ukryté v pýche a bez-
starostnosti. Rana bola prebudením, signálom a motiváciou
na zmenu. Ani kríza nie je zlom, ale prebudením. Zlo nás
priviedlo do krízy – po rovnej a bezstarostnej ceste. Toyota
si pred pár rokmi dala cieľ stať sa najväčším výrobcom auto-
mobilov na svete. Pred časom sa jej prezident ospravedlnil
ľuďom za pýchu, ktorá stála za touto stratégiou. A dnes platí
Toyota za tento rast tvrdú daň.
Cesty k dobru a múdrosti nie sú priame. Ak na nich hľa-
dáme priame skratky, možno práve na nich na nás číha zlo.
„Bojím sa ľudí s neochvejným presvedčením, v náboženstve,
vo vede i v politike,“ hovorí Tomáš Halík. Niekedy si aj ja kla-
diem otázku, či nie sú absolútne sebaistí suveréni, ktorým
je všetko jasné, radi poúčajú a vidia svet často čierno-bielo,
práve ľuďmi, ktorí idú po priamej ceste zla. Každý z nás pred-
sa padá, aby mohol vstať, robí chyby, aby sa poučil, chveje sa
v pochybnostiach, aby sa priblížil k poznaniu pravdy. Cesta
k dobru a poznaniu nie je priama, ale členitá.
Tomáš Halík píše: „Kde sú hranice ľudskej zodpovednosti?
Ak by človek zostával iba v stave nedospelosti, nepoužíval by
silu svojho rozumu a len pasívne by očakával pomoc zvon-
ka či zhora, bola by to nezodpovednosť a nezrelosť v jazyku
kresťanskej etiky právom nazývaná hriechom opovážlivého
spoliehania. Ale existuje i druhý extrém nezodpovednosti
a opovážlivosti – keď človek natoľko nadceňuje a zbožšťuje
silu svojho rozumu , že sa necíti už nikomu zodpovedný, keď
počuje len ozvenu vlastného hlasu a nevníma už hlas, ktorý
hovorí cez jeho svedomie... Preto úplne podpisujem to, čo tak
naliehavo zdôrazňovali obaja poslední pápeži – náboženstvo

77