Page 146 - UVAHY NA KAZDY DEN

poznania podstaty a konsenzu, ale vzniká autoritatívne ale-
bo na základe bojov a presadzovania názorov silou.
V hádke máme protivníka, ktorého chceme poraziť ale-
bo aspoň raniť, ponížiť, zosmiešniť. V dialógu máme spojen-
ca na ceste k pravde. Našou úlohou by nemalo byť dokázať
protivníkovi v spore, že sa mýli, ale spoločne s ním hľadať
pravdu a riešenie. Z nepriateľa sa stáva človek, s ktorým
sme našli porozumenie a vzájomnú úctu. Tomáš Akvinský
napísal: „Pane, daj mi srdce pokojné, jasné, ale bez povrch-
nosti, zrelé, ale bez chytráctva, horlivé, ale bez túžby robiť
sa dôležitým...“ Zdá sa, že dnes nie je čas na platónske dia-
lógy Tomáša Akvinského, ktorý vyzýval svojich protivníkov,
aby hovorili. Od nich dostával pomoc pred jednostrannos-
ťou, zjednodušovaním a subjektívnosťou. My chceme často
našich protivníkov umlčať, skáčeme im do reči, nepočúva-
me, čo hovoria a ani nás to nezaujíma. Lásku k pravde sme
nahradili hľadaním rýchlych a zjednodušených skratiek.
Úctu k partnerovi sme nahradili bojom, v ktorom sa snaží
každý prekričať a premôcť toho druhého. Výsledkom sú rie-
šenia, ktoré nie sú trvalé a iba odsúvajú problém, narušené
vzťahy, nedostatok úcty a rešpektu, emócie a nervozita, kto-
ré spôsobujú ďalšie chyby. Dialóg sa začína úctou a rešpek-
tom. Pokračuje počúvaním a snahou pochopiť. Končí sa spo-
ločným víťazstvom, vzájomným obohatením, rozšírením
vlastného poznania, dobrým pocitom, partnerstvom, rieše-
ním, ktoré vytrvá. Že na skutočné hľadanie pravdy v dialó-
gu potrebujeme veľa času? Pravda a vzájomný vzťah medzi
ľuďmi za to stoja. Priznajme si, že nemáme čas aj preto, že
nás oň oberajú konflikty, spory, kompromisy a polovičaté
riešenia z minulosti. Dialóg je cesta – k dobrým riešeniam
a k dobrému životu.

146