Page 101 - Uvahy o podnikani

konalí. Sú bezchybní, všetko im vždy vyšlo, úspech náš
každodenný chceme mať dnes i zajtra, hovoria si. Zdá sa,
že im patrí celý svet. Na nás – obyčajných, ktorí každý
deň zakopnú a urobia nejakú chybu, trápia sa a majú viac
otázok ako odpovedí, sa páni dokonalí pozerajú nieke-
dy so súcitom, inokedy s pohŕdaním. Sú manažéri, ktorí
si nikdy „nezašpinili“ ruky skutočnou prácou, ale vedia
dobre prezentovať vízie, poslania a strategické ciele. Dnes
aj v budúcnosti budeme potrebovať stále viac manažérov,
ktorí sú ochotní zašpiniť si ruky, ale nie svoje svedomie.
Na strednej škole som prečítal mnohé životopisy
známych maliarov a obdivoval som ich diela v knihách
a galériách. V životoch Michelangela, Van Gogha, Toulo-
use-Lautreca, Utrilla, Rembrandta či Goyu bolo množstvo
utrpenia a pádov. Neskôr som čítal knihy o iných veľkých
ľuďoch a zistil som, že aj ich prenasledovali omyly, trápe-
nia a osobné zlyhania. Mnohí svätci stúpali k svojej spi-
ritualite dlho a namáhavo z hlbokého a temného údolia.
V životopisoch slávnych a úspešných ľudí som väčšinou
nenašiel žiadnych „pánov dokonalých“, ale ľudí z mäsa
a kostí, niekedy veľmi senzitívnych, vášnivých alebo po-
divných čudákov. To, čo po nich zostalo, bolo akoby vý-
sledkom ich trápení a pádov, nedokonalosti a chýb.
Priznám sa, že nemám rád pánov dokonalých,
ktorí si myslia, že rozumejú tomu, ako sa má riadiť ten-
to svet. Tento svet sa totiž ľuďmi riadiť nedá, ale my sa
musíme vedieť prispôsobiť jeho zákonom. A celý život
sa to učíme, tak ako malé dieťa, ktoré má neisté krôčiky,
padá a znovu vstáva, aby mohlo ísť dopredu. Mám rád
ľudí, ktorí si priznajú svoje chyby a zbytočne sa nenadú-
vajú. Mám rád ľudí, ktorí majú viac otázok ako odpovedí.
Ktorí menej hovoria a viac počúvajú, ktorí sa nehrajú na

99