Page 77 - Povolanie

pýtam sa ho. Chýba mu jedna noha, sedí na invalidnom postarané. Nepotrebujú naše esemesky, telefonáty s otáz-
vozíku a usmeje sa. Ponúka mi cigaretu. „Ďakujem, nefaj- kami „ako sa máš“, darčeky, krátke návštevy a náhlivé po-
čím,“ hovorím mu. Cigareta je kulisa k rozhovoru. Chla- hľady na hodinky. Potrebujú nás. A my potrebujeme ich.
pík rozpráva: „Nemusím byť byť na ulici, pridelili mi do- Pre ich pokoj, múdrosť aj ich občasné starecké vrtochy.
mov dôchodcov, ale ušiel som. Chcem slobodu, občas si Poďme za nimi. Sadnime si k nim a počúvajme ich. Je to
aj vypijem a mám tu kamarátov.“ Asi nemá najľahší život, lepšie, ako nosiť veľké kytice a vence na hroby a žialiť
ale v jeho očiach vidím iskierku života na rozdiel od mno- nad časom, ktorý sme na nich nemali, keď na nás čakali
hých, ktorí sedia za oknami panelákov. Sedia a pozerajú za záclonou okna.
dole, ako sa ľudia prechádzajú so psíkmi. Ich nemá kto
„vyvenčiť”, a keby nebodaj ochoreli, určite budú na tom
horšie ako psíky, ktoré pobehujú pred ich panelákom. Po-
ložím teraz jednu otázku. Možno bude tvrdá. Prežili ste OTÁZKY NA ZAMYSLENIE
v tomto roku viac času so svojím psíkom alebo so sta-
rými rodičmi? Neodpovedajte, nehľadajte výhovorky, iba Máte domáce zvieratko? Kto má lepšiu zdravotnú starost-
sa zamyslite. Viem, že psík pribehne, keď prídete z práce, livosť – ono alebo vy? Poznáte nejakých starých a osame-
a starkí sú možno veľmi ďaleko. lých ľudí? Ako hodnotíte ich život? Máte niekoho v takej-
to situácii aj v rodine? Kedy ste ho naposledy navštívili?
Nedávno som čítal článok, v ktorom sa spomínala strie- Ako si predstavujete svoju starobu? Máte vo svojej blíz-
borná ekonomika. Nemci vraj posielajú svojich starých kosti nejakého osamelého človeka? Viete mu pomôcť
ľudí na Slovensko do „sociálnych zariadení pre senio- v jeho samote?
rov“. Premýšľam nad tým, kam pošlú mňa, ak sa dožijem.
Raz budú možno seniorov vyvážať na Mars.
Je mi ľúto starých ľudí, ktorí sú osamelí. Sám premýš-
ľam, ako by som zvládol samotu a starobu. Vychádzajú
mi tri cesty – práca, ak na ňu zostanú sily, spiritualita v ti-
chu kláštora alebo sloboda v kruhu bezdomovcov. Sta-
rí ľudia pribúdajú a spoločnosť sa k nim niekedy správa
ako k vymeneným súčiastkam stroja. Sedia na lavičkách
a za oknami panelákov, spomínajú na minulosť a majú
strach z budúcnosti, závidia psom, ktoré majú o všetko

74 75