Page 79 - Povolanie
P. 79

2.6 Liečba bez liekov  sa  o  rastlinách  a  zvieratách,  ktoré  tam  žijú,  obdivovali
           sme krásnu prírodu Liptovských Revúc. Manažéri, moji
           priatelia, večer diskutovali na strategickú tému – pýcha
 Bol som u lekára. Sedí v domčeku, okolo ktorého je mož-  a lenivosť. Aj firmy sa niekedy potrebujú liečiť, pretože
 no 200 vtáčích príbytkov. Vnútri to vyzerá podobne. Mu-  z pýchy a lenivosti vznikajú tie najťažšie ochorenia. Pre-
 rárik  červenokrídly  je  všade.  Na  utierkach,  na  stenách   vencia je potrebná.
 a obkladačkách, v knihách, na fotografiách aj vankúšoch.
 Na stene krásny murárik z drôtu, na parapete muráriky   Stretávam veľa starých a chorých ľudí. Niektorí chodia
 z perníka – dary od vďačných pacientok. Tento lekár ne-  k lekárovi, iní sa trápia, možno už ani nemajú na lieky.
 musí nosiť odznak „úplatky neberiem“ – on lieči zadarmo   Mnohí z nich trpia chorobami, na ktoré však farmaceu-
 a bez liekov. Už stisk a srdečné privítanie lieči. Popíjame   tické firmy lieky nemajú – osamelosť, beznádej, smútok
 spolu žinčicu. Aj šálky má s obrázkom murárika. Pokojná   alebo trápenie. Nepomáhajú ani psychofarmaká, ani lieky
 reč, plná lásky k prírode a k človeku. Žiadne pletky a ne-  na spanie. Pomáha však lekár v malom domčeku v Lip-
 gatívne myšlienky. „Len si ty dávaj pozor, Janko, na dl-  tovských Revúcach. Lieči aj na diaľku – cez telefón a cez
 hých cestách autom,“ hovorí mi a na ochranu mi venuje   svoje  knihy  plné  obrázkov  a  príbehov  z  prírody.  Žiad-
 požehnaný krížik.   na zdravotná poisťovňa s ním nemá podpísanú zmluvu.
           Veď on ani nemá lekársky titul. A niekedy pomáha viac
 Často mu telefonujú starí a chorí ľudia. Pozorujú vtáčiky   ako skutočný lekár v bielom plášti. Aj knihy, ktorými lie-
 a niekedy sa potrebujú iba pozhovárať. On im trpezlivo   či, si vydáva sám. Nie sú ešte v kategorizačnom zozname
 vysvetľuje, počúva ich starosti a radosti. Lieči. Chodieva   ministerstva zdravotníctva. Niekedy však pomáhajú viac
 aj medzi deti v nemocniciach, aj medzi väzňov – tí si tiež   ako drahé lieky z lekárne. Miro Saniga – milovník prí-
 potrebujú liečiť dušu a svedomie. Volajú mu príbuzní ťaž-  rody a všetkého živého na tomto svete. Pokorný služob-
 ko chorých a hovoria o tom, ako sa pri čítaní jeho knižiek   ník, ktorý pomáha tam, kde treba. On naozaj lieči. Rýchlo
 pani prebúdza z kómy, alebo ako sa zastavuje postup ťaž-  a spoľahlivo. Nepotrebuje dezinfekciu. Má čisté myšlien-
 kej choroby. Nie je to nijaký šarlatán ani bylinkár. On lie-  ky a čistú reč. Nepotrebuje ani ožarovacie prístroje. Mám
 či slovom a láskou. Láskou ku všetkému, čo je okolo nás   pocit, že cez neho žiari Duch Svätý.
 od nášho Stvoriteľa.
           Dopíjame  žinčicu.  „Nechcem  ťa  vyháňať,“  hovorí  mi,
 V lete boli v jeho „sanatóriu“ viacerí pacienti – celý ma-  „stmieva sa a do Varína máš ešte dlhú cestu.“ Dostávam
 nažment z firmy, s ktorou spolupracujeme. Jeden deň som   darček – zelené tričko a šiltovku pre seba a pre Milenu.
 bol s nimi aj ja. Chodili sme spolu po lúkach, rozprávali   S vyšitým murárikom červenokrídlym. A kopu krásnych


 76                              77
   74   75   76   77   78   79   80   81   82   83   84