Page 113 - Po,aly ďalej zájdeš
P. 113

naň prišli – nahí a čistí. Postupne sa zriekame mladosti a fyzickej          Odchádzame tak, ako sme prišli. To, čo sme dostali, sme odovzdali
                  sily. Môžeme sa brániť, v päťdesiatke si nechať nastreliť náušnicu,          ľuďom, ktorí si prejdú podobnou cestou ako každý človek na tejto
                  nahrať si do mobilu hip hop a začať sa obliekať a správať ako se-            zemi. Všetko je tak, ako má byť. Iba my to občas nedokážeme pocho-
                  demnásťročný. Nič na situácii nezmeníme, akurát budeme svetu na              piť. Nerozčuľujme sa, ak sme niečo nedostali, a tešme sa, že môžeme
                  smiech. Musíme sa však zriecť aj mnohých činností, ktoré sme mali            dávať. A zmierme sa s tým, že sa postupne musíme zriecť úplne všet-
                  radi – lekár nám už neodporúča behať po ihrisku, a keby sme ho aj            kého, aby sme mohli dostať to najcennejšie.
                  neposlúchli, nohy už neslúžia ako kedysi. Môžeme sa natierať mas-
                  ťami a farbiť si vlasy, už nikdy nebudeme vyzerať ako na maturitnej
                  fotografi i. Musíme sa, žiaľ, zriecť aj krásnych vzťahov a ľudí, ktorí        ? Otázky
                  nás navždy opustili. Akoby s nimi odchádzal vždy aj kúsok z nás. Ne-         Stáva sa vám, že niekedy prekročíte správnu mieru vo vašom konaní?
                  vládzeme už na bicykli do prudkého kopca ako kedysi. Sme však se-            Aké sú následky? Našli ste v princípoch zjednodušovania niečo, čo
                  bavedomí chlapi a nepriznáme sa, že sily ubúdajú. Radšej hovoríme,           vás inšpirovalo? Už viete, čo by ste mali na sebe v tejto oblasti zme-
                  že sa nám nechce. Kúpime si e-bike a predĺžime si pekné cyklistické          niť? A zmeníte? Uvedomuje si niekedy svoje sebectvo? Koľko energie
                  túry na horách. Aj tých sa raz budeme musieť zriecť.                         a času venujete tomu, aby sa druhí prispôsobili vám? A čo robíte
                     Hermann Hesse napísal: „Potrebou mladosti je vedieť brať vážne            sami so sebou? Ste spokojní s tým, čo máte, a tešíte sa z toho? Máte
                  seba samého. Potrebou staroby je vedieť obetovať seba samého, lebo           pred sebou veľké ciele a projekty? Prečo sú dôležité? Naučili ste sa
                  nad ním je niečo, čo berie vážne…“ Aj Anselm Grün krásne vysvetľu-           pokojne prijímať rany osudu a zriekať sa vecí vo svojom živote? Čo
                  je, ako sa človek postupne zrieka mnohých vecí, ktoré počas života           vás viac oslobodzuje: nadobúdanie vecí alebo zriekanie sa ich? Ste
                  dostal – majetku, zdravia, vzťahov, moci alebo vlastného ega. Sedel          sami sebou, alebo sa niekedy správate tak, ako to okolie od vás oča-
                  som nedávno medzi mladými ľuďmi na univerzite. Mnohí z nich                  káva? Cítite sa slobodní?
                  majú plány, ako získajú vedecké tituly a rôzne pozície v práci. Aj ja        * Odporučenie
                  som ich mal a spomenul som si na pocit, keď mi na konci minulé-
             12 • Správna miera   zase iba ja – žiaden profesor ani prezident či konateľ. Občas sa ma   nad situáciami, ktoré ste nezvládli. Zamyslite sa nad tým, či ste to
                  ho roka priniesli nové vizitky. Čisté a krásne – nie je na nich žiaden
                                                                                               Pozrite sa na svoj život a prácu v minulých mesiacoch a zamyslite sa
                  titul ani funkcia. Cítil som veľkú úľavu a oslobodenie. Už som to
                                                                                               niekedy zbytočne neprehnali, a pokúste sa priniesť do svojho života
                  niekto spýta – a čo ste? Majú na mysli názov nejakého okienka v or-
                                                                                               jednoduchosť a správnu mieru.
                  ganizačnej schéme, frčku na výložke alebo nejaký papier s okrúhlou
                  pečiatkou. Taký je tento svet. Zriekať sa je krásna súčasť starnutia.
                  Akoby človek seba a svoje okolie zbavoval mnohých vecí, ktoré mu
                  život priniesol, ale už ich nebude potrebovať. Áno, je smutné, keď
                  odchádzajú blízki ľudia, ale veríme, že raz sa všetci stretneme. Ange-
                  lius Silesius hovorí: „Človeče, ak ešte niečím si, niečo vieš, niečo mi-
                  luješ alebo máš, potom si sa, ver mi, ešte nezbavil svojho bremena.“
                     A tak môžeme rozdávať majetok, ktorý sme tak usilovne hroma-
                  dili, obľúbené predmety alebo knihy, ktoré sme mali radi. Odchá-
                  dzame z miesta, kde sme si vychutnávali uznanie a obdiv. Postup-
                  ne sa zriekame rol, ktoré už nikdy robiť nebudeme. Dostávame sa
         112      k podstate nášho života. Skutočnej slobode a odovzdaniu sa Bohu.                                                                           113
   108   109   110   111   112   113   114   115   116   117   118