Page 87 - Uvahy o podnikani

Ľahostajnosť je zlá. Mal som priateľa, pracovali sme
spolu ako tandem. Tandem sa rozpadol a nastalo obdobie
hnevu a pocitu krivdy. Nakoniec prišla ľahostajnosť – ani
nenávisť, ani láska. Jednoducho nič – prázdno. Defi nitív-
ny exitus vzťahu. Musí to byť smutné, keď sa takto končia
vzťahy medzi manželmi alebo milencami – vášeň lásky,
vášeň hnevu a na konci ľahostajnosť. Ako tomu zabrá-
niť? Asi to jediné, čo môžeme robiť, je dúchať do pahreby
vzťahu, pokúsiť sa oživiť plamienky, kým je čas. Aj keď
nedosiahneme plameň vášnivej lásky, tak aspoň hrejivý
pocit tepla, tichej úcty a priateľstva. Vzťah treba budovať,
treba do neho vkladať energiu, hľadať jeho zmysel.
Je deprimujúce stretávať v podnikoch cynických
špekulantov, ktorí sa iba prizerajú, nič nerobia a kritizujú
všetkých ostatných. Najhoršie je však stretávať ľudí, kto-
rým je všetko jedno – nevidia problémy, nič nekritizujú,
nič nenavrhujú, nerozčuľujú sa, nemajú názor, nič nechcú
zmeniť, všetko im je jedno. Takýto podnik pripomína
márnicu alebo nasledovný príbeh z jednej nemeckej kni-
hy o manažmente:
„Toto je príbeh o štyroch ľuďoch nazývaných Kaž-
dý, Niekto, Ktokoľvek a Nikto. Bolo treba urobiť veľmi dô-
ležitú vec a Každého požiadali, aby ju urobil. Každý bol
presvedčený, že Niekto ju urobí. Ktokoľvek ju mohol uro-
biť, ale Nikto ju neurobil. Niekto sa nahneval, pretože to
bola úloha pre Každého. Každý predpokladal, že Ktokoľ-
vek to dokáže urobiť, ale Nikto si neuvedomil, že Každý
na to kašle. Skončilo sa to tak, že Každý obviňoval Nieko-
ho, keď Nikto neurobil, čo mohol urobiť Ktokoľvek.“
Ľahostajnosť môže rozložiť nielen fi rmu, ale celú
ľudskú spoločnosť. Nevidíme problémy druhého človeka
– veď niekto sa postará. Nevadí nám, že okolo našej de-

85