Page 13 - Uvahy o podnikani

rovnania sa so sebou samým. Každý z nás možno urobil
nesprávne rozhodnutie, ublížil ľuďom, ktorí si to vôbec
nezaslúžili, prepadol sebaklamu, že je najmúdrejší a naj-
spravodlivejší. Máme hľadať zdôvodnenia svojich zlyhaní
alebo ich máme relativizovať tým, že budeme poukazovať
na druhých? Nie. Jediné, čo môžeme povedať, je: Odpus-
tite… Radi súdime druhých, poukazujeme na nich a há-
džeme kameňom. Radi vysvetľujeme, aby sme vyzerali
v lepšom svetle. Je to zbytočné. Ten hore má spočítané aj
vlasy na našej hlave.
Koľko sebavedomých manažérov si nikdy nedoká-
že priznať chybu, hľadajú vinníkov a tvária sa ako bez-
chybní? Koľko ďalších zbytočných chýb vzniká z tohto
nedostatku pokory? Každý deň vidíme v médiách ľudí,
ktorí sa chystajú hodiť kameňom. Namiesto toho, aby
sa zamysleli nad tým, či sú sami bez viny. Hádzaním ka-
meňov ničíme, ale láskavým odpustením dávame šancu
na nápravu a poučenie. Nehovorím o tolerancii zla, ale
o hľadaní cesty k zlepšeniu. Je ľahké odsúdiť, ťažšie je po-
chopiť a najťažšie je odpustiť. Neverím, že robotník robí
nepodarky vo výrobe náročky, tak ako neverím, že sa
niekto narodil s génom kradnúť alebo páchať zlo. Všet-
ko má svoju príčinu a možno niekedy trestáme a súdime
za chyby ľudí, ktorí sú sami obeťami zlých skutkov iných.
Neposudzujme ľudí, ktorí sedia pri fľaši pod mostom, ani
narkomanov a zlodejov. Kto z nás vie, čo ich na túto ces-
tu priviedlo? To, že niekto nosí pekný oblek a má dobré
postavenie, ešte neznamená, že je lepší ako ten, kto nosí
špinavé montérky alebo roztrhané nohavice a čierne vyťa-
hané tričko. Keby sme sa viac pozerali do vlastného zrka-
dla ako na druhých, mohli by sme sa zlepšovať a namiesto
zbytočného rozptyľovania sa by sme mohli svoju energiu

11