Page 94 - Povolanie
P. 94

2.11 Otec a syn                                                  môj otec bol najväčší hlupák pod slnkom. Keď som mal
                                                                            dvadsaťjeden, nestačil som sa diviť, aký pokrok ten sta-
                                                                            rý pán urobil.“ Niečo podobné o svojom otcovi povedal
                                                                            aj Tomáš Baťa.

                                                                            Spomínam si, ako mi otec čítal knihy, učil ma hrať futbal
                                                                            a lyžovať. No spomínam si aj na hádky. V jednej som mu
                                                                            pred spoločnosťou ľudí do očí povedal, že sa za neho han-
                                                                            bím, lebo je komunista. On si iba poctivo a dobre robil svo-
                                                                            ju prácu a dotiahol to v nej ďaleko. Nebol to nijaký komu-
                                                                            nista – papaláš, akých aj dnes máme viac než dosť. Vstúpil
                                                                            medzi nich, aby mohol pokračovať vo svojej práci, a mož-
                                                                            no aj kvôli nám – svojim deťom. Boli vtedy také divné časy.
                                                                            Na otcovi som vždy obdivoval obrovskú schopnosť učiť
                                                                            sa nové veci – vo svojej profesii, ale aj vo svete okolo.
                                                                            Páčila sa mi jeho pracovitosť a húževnatosť, keď behával
                                                                            päť až desať kilometrov denne, a medzitým drel na stav-
                                                                            be domu. Dnes máme spolu harmonický vzťah, teším sa
                                                                            na naše spoločné diskusie a stále sa mám čo od neho učiť.
                                                                            Spomínam si aj na hádky s mojím synom, na jeho poku-
                                                                            sy vyštudovať na univerzite manažment. Možno mi chcel
           Stretávam ich. Šedivého otca, ktorý založil firmu, a syna        urobiť radosť, ale vôbec ho to nebavilo. Dnes je šťastný
           plného energie a plánov, ako to robiť ináč a lepšie. Občas       kuchár a som rád, že dokázal urobiť toto rozhodnutie. Vá-
           sa hádajú a dokazujú si, kto má pravdu. Sú aj iné situácie       žim si aj svojho otca, že ma nenútil ísť v jeho stopách, aj
           – otec túži, aby syn išiel v jeho stopách, a syn sa tomu brá-    keď si niekedy povzdychne, že zo mňa mohol byť dobrý
           ni. Nechce vyrastať v tieni svojho otca, nechce ísť po vy-       lekár. Nedávno som sa dolámal na bicykli a otec sa o mňa
           chodenej cestičke. Chce hľadať tú svoju. Sú otcovia, ktorí       starostlivo a citlivo staral. Tak ako kedysi dávno.
           si želajú, aby ich synovia dosiahli to, čo sa nepodarilo im
           – aby sa napríklad stali slávnymi športovcami alebo lekár-       Otec a syn – nekonečné príbehy učenia, výchovy, vzdo-
           mi. Mark Twain kedysi povedal: „Keď som mal štrnásť,             ru a napokon hľadanie svojej vlastnej cesty. Otec akoby


                                 92                                                               93
   89   90   91   92   93   94   95   96   97   98   99