Page 88 - Povolanie

Aby sme dosahovali vytýčené ciele a neplietli sa do práce
ľuďom, ktorí majú pridelené iné čísla. Chodíte do práce
a zisťujete, že vaše limity sú presne definované štandard-
mi práce, komunikácie a pracovného zaradenia. Ak by ste
náhodou začali tvoriť niečo nové, tak prídu audítori a cer-
tifikátori, ktorí vám vysvetlia, kde je vaše miesto. A sme
na konci – pred dôchodkom, unavení, chorí a frustrovaní
z nesplnených snov. Hriech nie je iba to zlé, čo sme spá-
chali, ale to dobré, čo sme mali urobiť, a neurobili sme.
Vráťme sa do detských čias, keď sme si vyrábali praky,
hrali guľôčky a futbal, maľovali obrazy a zakladali hu-
dobné skupiny. Nemali sme limity ani strach. To tento
„seriózny“ svet nás naučil nosiť kravaty a tváriť sa múd-
ro. Tým múdrejšie, čím menej vieme, a správať sa tým
arogantnejšie, čím väčší strach máme. Bojíme sa, že sa
nám naše plány nevydaria, že povieme niečo, čo vzbudí
úsmev alebo nebodaj hlasný smiech, že budeme iní, ako
sa od nás očakáva. No a čo?

Anglický spisovateľ a filozof Gilbert K. Chesterton hovorí:
„Nazvite svoj omyl skúsenosťou – a hneď bude jeho ťar-
cha o polovicu ľahšia.“ A ja pridávam – rozvíjajte svoj po-
tenciál ako v detskom veku. Ako malé deti sme obdivovali
zázraky okolo seba. Až kým nám dospelí nevysvetlili, čo je
lastovička, púpava alebo cencúľ. Zaradili sme ich do prís-
lušného priečinka a prestali ich obdivovať. Začali sme byť
ako dospelí, ktorým je všetko jasné a nič už nerozžiari ich
oči – ani „obyčajná“ lastovička, púpava alebo cencúľ...
Spomeňme si, čo sme sa všetko naučili medzi prvým
a pätnástym rokom svojho života. A čo nás potom všetko

86