Page 57 - Povolanie
P. 57

1.12 Stíšme sa a radujme sa  je vo vetách ruského starca Silvána, ktorý povedal: „Ako
           môžeš vedieť, že žiješ podľa Božej vôle? Poznáš to takto:
           Ak sa pre niečo znepokojuješ, znamená to, že nie si do-
 Stretávam veľa rozvášnených a nahnevaných ľudí. Neza-  konale odovzdaný do Božej vôle, aj napriek tomu, že si
 stavia ich ani Dušičky alebo advent. Cítia sa ukrivdení a há-  myslíš, že podľa Božej vôle žiješ. Kto žije v súlade s vô-
 dajú sa. On o mne povedal to alebo ono. Oni mi ublížili.   ľou Hospodinovou, ničím sa neznepokojuje. Ak niečo po-
 Ako môže byť tento svet taký zlý? Prečo mi všetci tak ubli-  trebuje, prenechá to vrátane samého seba Hospodinovi.
 žujú? Pozrite, koľko je okolo nás zla! Čo na to povedať?   Vloží to do jeho rúk. Ak nedostane, čo potrebuje, zostane
 Iba jedno – buďte ticho a radujte sa! Všetko, čo sa okolo   pokojný, ako by to dostal. Nemá strach, nech sa deje čo-
 nás odohráva, je jedno obrovské a neopakovateľné divadlo,   koľvek, lebo vie, že je to Božia vôľa.“
 ktoré má jedného veľkého Režiséra. A my hráme rôzne po-
 stavičky – dobré aj zlé. Poznáte tie situácie, keď o vás roz-  Byť v pokoji a v tichu nám umožní lepšie pochopiť a ak-
 právajú rôzne veci ľudia, ktorí vás vôbec nepoznajú? Čo   ceptovať veci, ktoré nám prináša život. Trápenie a neúspe-
 sa s tým dá robiť? Nič. K životu patria dobré aj zlé veci.   chy nás môžu naučiť prekonať vlastnú pýchu a zameranosť
 Snažme sa usilovne robiť tie dobré a pokorne prijímať zlé.  na seba, uvedomiť si, že človek sám a bez Boha nedokáže
           nič. Hľadajme ticho a v tichu sa nechajme presvietiť lás-
 Akosi sme si zvykli očakávať od života iba to dobré. Po-  kou. Toto Božie ožarovanie sa volá kontemplácia.
 litici  rozprávajú  o  neustálom  raste,  firmy  plánujú  zisky
 a ľudia sa chcú mať čoraz lepšie. Zlé veci nechceme mať   Naučme sa prijať samého seba a radovať sa z talentu, kto-
 vo svojom živote. No bez nich by sme nemali ani veci   rý sme dostali. Tešiť sa môžeme aj z úspechov druhých
 dobré. Veď by sme dobro a radosť nevedeli ani odlíšiť.   ľudí  tak,  ako  sa  tešíme  z  úspechov  vlastných  detí.  Po-
 Radi si berieme zo života len to príjemné a pekné a ne-  máhajme kolegom a priateľom rozvinúť to najlepšie, čo
 radi riešime svoje zlyhania, pády, smutné a tragické veci.   v nich je. Neobviňujme iných zo svojich trápení, chyby
 Bez plaču by sme nevedeli, čo je smiech, bez trápenia by   hľadajme na sebe a dobré veci na druhých. Nesnažme sa
 sme nepoznali šťastie. Áno, rany môžu byť niekedy aj nad   zneužiť slabosť obchodných partnerov a svoju momen-
 naše sily. Jaro Křivohlavý k tomu píše: „Potom už nejde   tálnu výhodu vo svoj prospech. Neprivlastňujme si viac,
 o boj rovného s rovným, ale o nerovný boj. Čo potom?   ako nám patrí, a urobme každý deň niečo dobré. Aspoň
 Ostáva jediné – prijatie.“  maličkosť.
 Často si kladieme otázky: Prečo? Prečo práve ja? Prečo to   Stíšme sa a radujme sa. Sú tu Vianoce. Poseďme si s pria-
 všetko Boh dopustí? Myslím si, že jediné, čo treba urobiť,   teľmi, navštívme vianočné trhy alebo zájdime do lesa. Za-
           páľme si ďalšiu adventnú sviečku. Tešme sa z dobrých

 54                              55
   52   53   54   55   56   57   58   59   60   61   62