Page 51 - Povolanie

1.10 Manekýn na sedem až osem rokov, takže majú aj starožitnú hodno-
tu. Predpokladám, že v obchode takéto topánky dnes ne-
nájdete. Veľmi som sa potešil a mám aj spomienku na ne-
Raz v sobotu podvečer som išiel v aute a s údivom som bohého svokra.
počúval akúsi pani Emu, ktorá rozprávala o módnych
trendoch. Dozvedel som sa farby na novú sezónu a veľa Neprekážajú mi ľudia, ktorí sa pekne obliekajú, zdá sa mi
iných vecí, ktoré mi nikdy nenapadli. Nemám rád špicaté však hlúpe vynakladať na oblečenie zbytočne veľa peňa-
topánky, ale keď príde ich móda, tak si ich budem musieť zí a stať sa akýmsi maskotom slávnej značky. Rovnako sa
kúpiť. Keď udrú módne trendy, tak moje čierne tričká na- mi zdá smiešne ukazovať svoju „významnosť“ extrémne
hradia možno tričká ružové. Asi existujú ľudia, ktorí po- drahým oblečením. Myslím si, že aj tak sa väčšina obleče-
dobné rady počúvajú a riadia sa nimi. Problém je v tom, nia šije niekde v Číne, a platiť nehorázne sumy len preto,
že módne trendy prevalcujú aj obchodníkov a staré dob- že tam prišili kúsok látky s menom módneho návrhára, sa
ré veci u nich viac nenájdete. Poznám ľudí, ktorí nakupu- mi zdá zbytočné. Práve naopak. Začínam podliehať aké-
jú v značkových obchodoch. Raz som do takého zablú- musi módnemu anarchizmu. Čoraz viac sa mi páči nosiť
dil na akejsi slávnej nákupnej ulici v New Yorku a rýchlo neznačkové veci, ktoré sú úplne v rozpore s tým, čo nám
som ho opustil. Aj celú ulicu slávnych módnych značiek. práve radia módni poradcovia. Má to ešte jednu výhodu
Lepšie sa cítim na blších trhoch alebo v antikvariátoch. – nezdržujem sa na slávnych nákupných uliciach a v ná-
kupných centrách ušetrím tiež veľa času aj peňazí. Zá-
Niekedy si však tiež pripadám ako manekýn. Mám na- roveň sa cítim slobodný a vôbec sa nemusím zaťažovať
príklad peknú žltú čiapku z firmy, ktorá vyrába lesné ko- tým, čo je práve „in“.
lesové traktory, kravatu mi daroval výrobca elektrospot-
rebičov. Aj tričká rôznych farieb mám od najznámejších Môj jediný problém je, kde kúpiť veci, ktoré sa mi páčia,
výrobných firiem na Slovensku a v Českej republike. Fir- keď ich už obchodníci nemajú. Podobné riešenie, s akým
ma Ipesoft mi kedysi darovala moju obľúbenú zimnú prišla moja svokra, našla kedysi istá vdova. Priniesla môj-
bundu a šál. Spoločnosť Chemosvit mi vlani na Vianoce mu otcovi, rodinnému lekárovi, nové topánky, ktoré jej
poslala balíček špeciálnych ponožiek. Nedávno som zo- zostali po manželovi. Otcovi boli malé, ja som ich nosil
bral svoju svokru do divadla. Mala dobrú náladu a daro- celé roky. Pekné veci vyraďuje aj môj syn a máme veľ-
vala mi kožené topánky. „Koupila jsem je Květoškovi, ale kú rodinu, kde sa vždy niečo zaujímavé nájde. Nemys-
on už v nich v posledních letech moc nechodil...“ a odo- lite si, že som nejaký „somrák“. Prekáža mi, keď ľudia
vzdala mi krásne topánky. Presne podľa môjho vkusu – chodia špinaví alebo smradľaví. Rovnako mi však preká-
široké, zaoblené a bez šnurovania. Ich vek som odhadol ža, ak ľudia vyhadzujú veci, ktoré sú ešte dobré a dajú sa

48 49