Page 46 - Povolanie
P. 46

1.9 V zamestnaní diabla                                          Niekedy mám pocit, že ustavičný tlak na ľudí, aby sa ne-
                                                                            zastavili a nestíšili, je diabolský plán, ktorý robí z človeka
                                                                            závislého otroka, neschopného porozumieť samému sebe,
           Nedávno sme organizovali konferenciu, na ktorej sa zvyk-         rozlišovať veci a robiť správne rozhodnutia. Jestvuje veľa
           neme zastaviť, posilniť na duši a trochu nabiť novou ener-       spôsobov, ako sa zastaviť – meditácia, duchovné cviče-
           giou. Viacerí ľudia mi oznamovali, že by radi prišli, ale        nia a obnovy, modlitba, prechádzka a pobyt na tichých
           nemôžu, lebo nemajú čas. Niektorí prišli iba „na skok“.          miestach, kde môžeme byť chvíľu sami so sebou.
           Dva  dni  sú  vraj  strašne  veľa.  Hovorím  o  manažéroch       Na  našej  konferencii  hovoril  jezuita  Bernard  Mišovič
           a podnikateľoch, ktorí väčšinou nemajú nad sebou ďalšie-         o tom, aké dôležité je zastaviť sa, zostať v tichu a načú-
           ho šéfa, ktorý by ich zamestnával nezmyselnými vecami.           vať  sebe  a  Bohu:  „Ticho  je  nevyhnutnou  podmienkou,
           V čom je teda problém, že toľko ľudí sa ustavične poná-          aby sme dokázali počuť. Starobylé mníšske tradície Vý-
           hľa a tvrdí, že nemá čas? Viem, že je to ťažké – množ-           chodu, ako aj Západu svedčia o dôležitosti ticha. To pla-
           stvo podnetov z okolia, na ktoré musíme reagovať. Mu-            tilo aj o samotnom Ježišovi Kristovi, ako aj o apoštolovi
           síme? A aká je naša reakcia? Často radi sľubujeme veci           Pavlovi či sv. Františkovi Assiskom, alebo aj o Ignácovi
           sebe alebo druhým, pokiaľ máme na ich splnenie týžd-             z Loyoly. V dôležitých okamihoch svojho života sa utiah-
           ne alebo mesiace. Keď sa termín blíži, nastupujú priority        li do samoty. Ticho vynáša z nášho vnútra na povrch naše
           – niektoré veci presúvame, iné rušíme, ďalšie robíme len         starosti, motívy, záujmy. Samozrejme, ticho môže vypla-
           tak polovičato.
                                                                            viť na povrch aj naše obavy, zraňujúce skúsenosti, chao-
           Aká je to sila, čo nás neprestajne poháňa do ďalších akti-       tické myšlienky či bremená, ktoré si nosíme z minulosti.
           vít a neumožňuje nám zastaviť sa? Vonkajšie stimuly nás          Ich jednoduchým „zametením pod koberec“ by sme mož-
           často  oberajú  o  schopnosť  počúvať  svoj  vnútorný  hlas.     no dosiahli zdanlivý pokoj, ale s rizikom, že nás budú ne-
           Nájsť si správny a pomalý čas (kairos) na spoznanie svoj-        gatívne ovplyvňovať aj naďalej.
           ho vnútorného sveta je dôležitejšie ako rýchly beh me-
           dzi udalosťami z okolia (rýchly čas chronos). Vo svojom          Môžem sa pýtať: Čo zachytáva moju pozornosť? Čo ma
           vnútri objavím dobré návyky aj zlozvyky. Pre tie prvé sa         nadchýna? Čo ochromuje moje rozmýšľanie? Čo mi za-
           môžeme slobodne rozhodnúť a rozvíjať ich (pracovitosť,           braňuje urobiť krok vpred? Čo mi bráni v úprimnom po-
           trpezlivosť,  láskavosť),  od  zlozvykov  a  vášní  sa  môže-    hľade  na  realitu?  Sú  moje  obavy  opodstatnené,  alebo
           me oslobodiť (láska k peniazom, lenivosť, pýcha, túžba           nie? Čo ma motivuje? Dávam príliš veľa dôrazu na názor
           po moci a sláve).                                                iných ľudí? Po čom skutočne túžim?



                                 44                                                               45
   41   42   43   44   45   46   47   48   49   50   51