Page 135 - Povolanie
P. 135

3.10 Pomalosť  hodín na stene. Pokoj. To je kultúra stolovania. Úcta jed-
           ného človeka k druhému. Aj k samému sebe. A napokon
           aj k jedlu, ktoré sme dostali od Boha v ten deň. Tak sa má
 Všade sa zdôrazňuje, že dnes víťazia rýchlosť a flexibili-  jesť! Pokojne, hlt za hltom...”
 ta. Všetko musí prebiehať veľmi rýchlo a zamestnanie do-
 stanú iba mladí, ktorí dokážu túto rýchlosť vydržať. Po-  Toľko Miško o tom, ako pomaly a krásne stolujú moji ro-
 malosť  je  nevýhoda.  Nikto  nezamestná  pomalých  ľudí,   dičia. Pomalosť patrí k životu. Pomalé boli moje deti, keď
 ktorí všetkých iba zdržujú a znervózňujú. Na ceste nám   som ich vodil do škôlky. Snívať a hrať sa nedá v náhlivos-
 prekážajú  pomalé  autá  a  v  obchode  pomalé  predavač-  ti. Aj starí ľudia stratili rýchlosť a neponáhľajú sa.
 ky. Na starých ľuďoch mnohých rozčuľuje ich pomalosť.   Daniel  Pastirčák  píše:  „Staré  civilizácie  mali  starobu
 Keď som býval u rodičov a chodil som behávať do lesa,   v úcte jednoducho preto, že sa na človeka nedívali ako
 mama ma niekedy vyprevádzala slovami: „A ponáhľaj sa,   na biologický stroj. Videli v ňom duchovnú bytosť na ces-
 aby si stihol večeru.“ Musel som teda bežať rýchlo, :-).   te k večnosti. Tušili, že starí ľudia majú možnosť nah-
 Kam sa všetci tak ponáhľame? Spomínam si na Taliana,   liadnuť do vecí, ktoré sú nám v iných obdobiach života
 ktorý si v Žiline otvoril pizzeriu a nechápal nahnevaných   nedostupné.“
 zákazníkov, ktorí chceli všetko rýchlo – objednať, upiecť,
 priniesť, zjesť a bežať ďalej.

 Nedávno napísal synovec Miško Gregor o mojich rodi-
 čoch toto: „Včera večer som sa na chvíľu zastavil u sta-
 rých rodičov. Akousi náhodou som prišiel práve vo chvíli,
 keď večerali. Mal som pocit, akoby som vošiel doprostred
 akejsi tajomnej bohoslužby. Mala svoj vlastný rítus aj ob-
 sah. Starí rodičia pokojne sedeli, a hoci z vedľajšej miest-
 nosti znel televízor (ten divý netvor!!! :D), bola tam, pa-
 radoxne, atmosféra ticha. Na stole bola miska s chlebom
 a pri nej na drevenom dienku zopár už odkrojených kraj-
 cov natretých maslom a s kúskami salámy. Rozkrojená
 cibuľa.  Kúsok  paradajky.  Dve  šálky  čerstvo  uvareného   Niekedy si predstavujem pomalú firmu, v ktorej pracujú
 čaju, z ktorých ešte stúpala para (no dobre, dajme tomu,   iba seniori. Usmievajú sa, nikam sa neponáhľajú a všet-
 že čaj som si domyslel). Slabučké tikanie kukučkových   ko  robia  veľmi  pomaly.  Prinášajú  zákazníkom  tovar,

 132                            133
   130   131   132   133   134   135   136   137   138   139   140