Page 97 - Po,aly ďalej zájdeš
P. 97
neschopného porozumieť sebe samému, rozlišovať veci, robiť správ-
ne rozhodnutia. Je veľa spôsobov zastavenia sa – meditácie, duchov-
né cvičenia a obnovy, modlitby, prechádzky a pobyty na tichých
miestach, kde môžeme byť chvíľu sami so sebou.
Môj priateľ Bernard Mišovič, SJ, raz hovoril o tom, aké je dôležité
zastavenie sa, ticho a načúvanie: „Ticho je nevyhnutnou podmienkou
na to, aby sme dokázali počuť. Starobylé mníšske tradície Východu
ako aj Západu svedčia o dôležitosti ticha. To platilo aj o samotnom
Ježišovi Kristovi, ako aj o sv. Pavlovi apoštolovi, či Františkovi z Asis-
si alebo aj Ignácovi Loyolskom. V dôležitých okamihoch ich života
sa utiahli do samoty. Ticho vynáša z nášho vnútra na povrch naše
starosti, motívy, záujmy. Samozrejme, ticho môže vyplaviť na povrch
aj naše obavy, zraňujúce skúsenosti, chaotické myšlienky či breme-
ná, ktoré si nosíme z minulosti. Ich jednoduchým „zametením pod
11 • Čo nám berie energiu a čas?
koberec” by sme dosiahli možno zdanlivý pokoj, avšak s rizikom, že
nás budú negatívne ovplyvňovať aj naďalej.
Môžem sa pýtať: Čo zachytáva moju pozornosť? Čo ma nadchý-
na? Čo ochromuje moje rozmýšľanie? Čo mi zabraňuje urobiť krok Pozemský život je plný Božích divov divúcich. My však akoby sme zabudli detsky žasnúť
vpred? Čo mi bráni v úprimnom pohľade na realitu? Sú moje obavy nad obrázkom zvečňujúcim zrod dňa s nadprirodzene vytieňovaným farebným kolo-
opodstatnené alebo nie? Čo ma motivuje? Dávam príliš veľa dôrazu ritom nebeskej klenby od ružového kotúča vychádzajúceho Slnka..., zachytávajúcim
na názor iných ľudí? Po čom skutočne túžim? na sklonku noci romantickú atmosféru, navodenú zlatistým svitom od zapadajúce-
Neustále sa náhliť, byť v strese a horúčkovito pracovať je vlast- ho Mesiaca..., znázorňujúcim motýľa poletujúceho nad lúkou zakvitnutou pestrými
ne najvyššia forma lenivosti – je to neschopnosť rozlišovať dôležité kvetinkami..., stvárňujúcim priam nebeskú symfóniou hry svetla a tieňa na prekrásne
a nedôležité veci v našom živote. modelovanej krajinnej scenérii...
Čím skôr sa vymaníme z neustálej činnosti a náhlenia, tým skôr
dokážeme oddeliť dôležité veci od nedôležitých, dobré od zlého
a nájsť v sebe pokoj a energiu. Tak ako trpia ľudia chorobou závislos- Nepokojná myseľ
ti od drog, trpia aj nemiernosťou, neustálou aktivitou a reagovaním
na vonkajšie podnety. Dobré pramene, z ktorých môžeme čerpať, Niekedy si na internete otvorím diskusné fórum. Je takmer jedno,
sú hlboko v našom vnútri. Zakalené pramene, ktoré nás niekedy o akú tému ide, ale v diskusii sa často objavuje veľké množstvo ne-
poháňajú k horúčkovitej aktivite, prichádzajú zvonka. Musíme sa spokojnosti, nenávisti a urážok. Anonymita umožňuje nadávať na
rozhodnúť, odkiaľ budeme čerpať silu pre naše rozhodnutia a život. celý svet a aspoň na chvíľu dostať zo seba nepokoj a frustráciu, ktoré
Myslím si, že v tichu a pokoji nachádzame naše povolanie od Boha nás trápia. Aj vo fi rmách sa ľudia často sťažujú – väčšinou na nie-
a v hluku, neustálom náhlení a nepretržitých aktivitách sme zamest- koho z iného oddelenia či na zlých pastierov, ktorí vedú našu kraji-
návaní diablom. nu alebo fi rmu. Nepokoj a trápenie sa nad zlým svetom okolo nás
nám pritom berie veľké množstvo energie. A nič sa nezlepšuje, práve
naopak. Máme pocit, že svet je stále horší, že naše úsilie vychádza
96 nazmar. Nepokoj nami lomcuje stále silnejšie. 97