Page 70 - Po,aly ďalej zájdeš

Palica

Otec mi dal palicu. Nie hocijakú, ale krásne ohnutú, so špicou a odzna- Stromy sú v mnohom podobné
kom, aké sa kedysi predávali na pútiach. Dával mi ju s určitým páto- nám ľuďom – osamelo stojace na
som, ako keď kráľ odovzdáva princovi žezlo alebo majster učňovi výuč- voľnom priestranstve sú omno-
ho zraniteľnejšie, ako keď rastú
ný list. Tú palicu dostal môj otec od Martina Košturiaka od Koštúrov, vedno spolu ako les, odolávajúc
brata môjho starého otca Ondreja. S Martinovým vnukom Martinom v takomto zoskupení lepšie po-
bývame kúsok od seba, jazdíme po horách na bicykloch a pomáhame si. veternostným činiteľom... Pripo-
Keď máme nejaký problém príde so svojou Hankou k nám a už to stačí dobnime sa týmto našim pozem-
– človek vie, že má niekoho blízkeho pri sebe. Kedysi mi doviezli plné ským spolupútnikom – neputuj-
auto dreva, a kým som sa vrátil z ciest, Martin s bratrancami a susedmi me do večnosti individuálne, lež
ho porezali aj porúbali. Mám ho ako brata. Držím v ruke palicu, o kto- vedno so všetkými našimi blížny-
rú sa pri chôdzi opieral môj otec, a som v rozpakoch. Ja už končím, mi. Stŕhajme so sebou, koho len
choď ďalej – niečo v tomto duchu mi povedal otec, keď mi ju daroval. môžeme a ak niekto nevládze,
Môj otec nekončí, v 79 rokoch ešte chodí do práce, ale pochopil som, čo tak ho podopierajme, ťahajme
mi chcel povedať. Nielen palicou, ale aj svojím životom. za sebou alebo tiskajme pred
sebou. Ak ani takáto pomoc ne-
Pozerám na ohnutú palicu a obdivujem zručnosť starého Marti- stačí, vezmime ho na plecia ale-
8 • Naša cesta a jej priority
na, ktorý v osade u Koštúrov dokázal ohnúť drevo možno lepšie ako bo do náručia a odovzdajme do
vo fabrike TON. Sused Jožko, ktorý si pamätá život u Koštúrov, mi opatery nášho Nebeského Otca.
povedal detaily. Martin si našiel pekný kus dreva, dal do kotla variť Nikoho tu nesmieme nechať ne-
vodu a drevo v ňom postupne ohýbal s pomocou drôtu. Každých pár povšimnutého len tak napospas
minút pritiahol drôt a ohol palicu. Keď bola ohnutá, tak ju postup- vlastnému osudu bez poskytnutia
ne a pomaly uvoľňoval aby ohyb nepraskol. Potom odrezal zvyšný možnosti náležitého zaopatrenia
kus dreva – a palica bola hotová. Pracoval trpezlivo, tak ako sa žilo jeho duše, ktoré jej môže napo-
na kopci u Koštúrov. môcť dosiahnuť „umiestenku“
Na palici je odznak. Oči mi už neslúžia ako kedysi, a tak mi moja pre jestvovanie vo večnosti...
mladá žena prečítala jeho obsah – Svatý Hostýn. Až ma zamrazilo.
Ako Martin vedel, že mi raz dá môj otec palicu so značkou Svatého
Hostýna, pod ktorým sme dávno v kostole mali tajnú svadbu s mo-
jou Milenou? Občas vidím mladého človeka, ktorému niet rady. Necháva po
A tak mám palicu. Vyrobil ju Martin Košturiak, ktorého som ni- sebe neporiadok, bolesť a zlo. Ale ťažko je ho súdiť, keď mu nikto
kdy nestretol, a v ruke ju stískal môj otec. Cítil som, že ju má rád, nedal palicu. Nemá sa o čo oprieť a kýve sa ako vetvička vo vetre.
a keď mi ju dával, akoby hovoril – dávaj na ňu pozor. Budem. Aj Zišla by sa mu veru palica – najskôr na vlastný chrbát a neskôr na to,
na seba a na to, aby sme spolu kráčali ďalej. Smejú sa mi niekedy aby sa podoprel a kráčal. Dnes však nemôžete biť mladého človeka
z mojich topánok. Darovala mi ich svokra po svokrovi Květoslavo- palicou, mohol by vás dať na súd. A nemali by ste mu ani žiadnu pa-
vi z Moravy. Majú už okolo 10 rokov. Nevyzerajú podľa najnovších licu podstrkovať, veď máme slobodu a dieťa dnes na vás môže podať
trendov, ale mám pocit, že kráčame spolu. Aj keď v topánkach, ktoré aj žalobu. A niekedy sa mi zdá, že viac detí vyťahuje palice na svojich
70 niekedy vzbudzujú úsmev. rodičov a učiteľov, ako oni na nich. Mnohí chcú byť sami sebou – 71