Page 131 - Po,aly ďalej zájdeš

a inovátorov v laboratóriách: Najdokonalejšia architektúra, ekopro-
dukty a služby, informačné technológie a optimalizačné algoritmy
sú v prírode. Príroda je najlepšie sanatórium, wellness, lekáreň, ne-
mocnica, škola aj firma na svete. A my homo sapiens sme oproti nej

ešte stále malí a hlúpi. Keby sme si aspoň našu malosť a hlúposť uve-
domovali a nechceli rozkazovať vetru a dažďu. Správame sa niekedy
ako malé dieťa, ktoré zobralo otcovi skrutkovač a pokúša sa opraviť
počítač.
Napriek tomu, že žijeme možno v najlepšej dobe vývoja ľud-
stva, trpia mnohí ľudia v bohatých krajinách depresiami a rôzny-
mi závislosťami, nemajú radosť zo života, majú strach z terorizmu,
vojen, chorôb a globálnych zmien. V chudobnejších častiach sveta
zase ľudia umierajú na nedostatok vody, jedla, liekov a v lokálnych
násilnostiach. Stav života ľudí na Zemi nezodpovedá technológiám,
ktoré ľudstvo vyvíja a má v rukách. Sme opojení technickými mož-
nosťami, poznávame vesmír, ľudský mozog, lietame stále rýchlejšie
a stále dlhšie trate, ale zabúdame, čo znamená byť človekom. Celý
vývoj spoločnosti akoby sme podriadili peniazom a technologické- Súrodenci sovčatá-trojčatá pôtika kapcavého, polnočného to lesného tvora, sa držia
mu vývoju. Orientujeme sa na rýchle dosiahnutie ambicióznych eko- po opustení hniezda pospolu, aby nesťažovali svojim rodičom vyhľadávanie každého
nomických cieľov, ale ignorujeme niekedy spôsoby ich dosiahnutia,
zvlášť, keď ich potrebujú nakŕmiť, schovávajúc sa najmä počas dňa v hustých a nepre-
14 • Učme sa z prírody láska, nádej, viera, statočnosť, odvaha, pokora, striedmosť, súcit ale- druhu spoločenského života, ktorý sa má rozvíjať. Technokratická
hľadných korunách stromov pred potenciálnymi predátormi...
ktoré idú proti princípom tohto sveta. Ničíme tak prírodu a životy
miliónov ľudí. Kde sú v našich manažérskych slovníkoch slová ako
bo spolupatričnosť?
Okrem štúdia najnovších technologických trendov by som všet-
paradigma panuje aj v ekonomike a politike; zvlášť „ekonomika ak-
kým nadšencom týchto zmien odporúčal aj knižku Laudato si. Nena-
písal ju žiaden futurológ, ekonóm, prognostik alebo technologický
ceptuje každý technologický pokrok kvôli zisku.“
guru. Jej autorom je pápež František. V encyklike zazneli tieto otáz-
Nedostatočné poznanie môže človeka ohroziť, ale veľké poznanie
bez silného charakteru ho môže zničiť. Žijeme vo svete, kde infor-
ky: „S akým cieľom sme prišli na tento svet? S akým cieľom pracuje-
mácie explodujú, nové znalosti prichádzajú stále rýchlejšie, ale zo
me a zápasíme? Prečo nás táto zem potrebuje?“
A prichádzajú myšlienky, ktoré presne defi nujú náš problém:
a charakteru. Šéf automobilky, ktorý odstúpil pre podvody, dostane
„Technológia dáva tým, ktorí majú vedomosti a predovšetkým
ekonomickú moc na ich využitie, znepokojivú vládu nad celým
desiatky miliónov eur a obyčajných pracovníkov za jeho chyby pre-
pustia. Je to normálne? Potom sa nečudujme, že sa priepasť medzi
ľudským rodom a nad celým svetom... Globalizácia technokratickej vzdelávania aj života vytláčame vedenie k hodnotám, rozvoj integrity
paradigmy: dominujúca technokratická mentalita chápe celú sku- bohatými a chudobnými na svete stále zvyšuje.
točnosť ako predmet, ktorým možno manipulovať bez obmedzenia. S. Covey povedal: Môžeme sledovať evolúciu vo vede a niekedy
Je to redukcionizmus, ktorý zahŕňa všetky rozmery života. Tech- „revolúciu“, ale bez humanity vidíme len vzácne malý, skutočný ľud-
130 nológia nie je neutrálna: vykonáva „rozhodnutia týkajúce sa istého ský pokrok. Všetky staré nespravodlivosti a bezprávia sú stále s nami. 131