Page 42 - POVESTI  Z  KADE – TADE
        P. 42
     vydržať, najprv si ťa okúpeme, učešeme, nakŕmime a až potom ti pripravíme nocľah.
               Kde ho dáme spať? – nešťastne stála nad malým košíčkom vystlatým huňatou dekou.
               Veď tu nezmestí ani labku… Pavol víťazoslavne vytiahol veľký prádlový kôš a ten bol
               tak akurát. Vykúpaný a nakŕmený Mondy unavene zavrel očká v novej postieľke. Malý
               Števko si sadol k nemu a hladkal jeho mäkkučkú kožušinku. Bolo to také príjemné pre
               oboch, že skoro naraz zaspali. Takáto pohoda netrvala dlho. Mondy si uvedomil, že nie
               je pri svojej mamičke a bračekoch a začal žalostne plakať.  Mama si pritiahla prádlový
               kôš  ku  svojej  posteli  a  prihovárala  sa  mu  tichým  hlasom  a  hladkala  jeho  smutnú
               hlavičku dovtedy, kým sa neutíšil. Tým získala na celý život jeho vďačné psie srdiečko.
                          Na  druhý  deň  sa  Mondy  s  chlapcami  vybral na  prechádzku.  Dokiaľ  ho  chlapci
               niesli  bolo  mu  fajn  keď  na  svet  pozeral  zhora.  Všetko  je  tu  krásne  biele,  ako  môj
               kožúšok – myslel si. Alebo je to biela perinka, ktorá krásne hreje ? – nemohol zabudnúť
               na príjemný pocit,keď vliezol v noci pod ňu.  Tak hybaj na zem – zaznel príkaz. Postavil
               sa  na  všetky  štyri,  ale  hneď  zdvihol to  jednu,  to  druhú  labku.  Jáj,  veď  je  to  studené!
               Rozbehol sa za chlapcami, ktorí sa už guľovali v snehu a zistil, že čím rýchlejšie beží,
               tým  mu  je  teplejšie  a  radostne  zabrechal.    Netrvalo  dlho  a  začali  ho  bolieť  labky  a
               zatvárali  sa  mu  očká.  No,  poď  ty  maznáčik,  pritúlila  si  ho  mama  a  niesla    do  chaty.
               Dostaneš kašičku a pôjdeš si oddýchnuť.  Mňam, kašička je výborná, to som ešte nikdy
               nejedol,  ale  natiahnuť  labky  v  postieľke  bude  tiež  fajn.  Vďačne  oblizol  mame  ruku  a
               slastne zaspal.
                          Ako  čas  bežal Mondy  rástol a  mohutnel .   Bol bystrý,  inteligentný  a  mal veľký
               zmysel pre humor. Zistil, že keď sa niekto chce dostať do domu, udrie rukou na stenu
               pri  dverách  a  dvere  sa  otvoria.  Bol  dostatočne  veľký  a  labkou  udieral  presne  na  to
               miesto, ako to videl robiť chlapcov.  Zazvonil zvonček. Mama vyšla pred dvere a nikoho
               nevidela. Pokrútila hlavou a vrátila sa k práci. Mondy to skúsil znova. Zvonček zazvonil.
               Mama dvere otvorila a už s hnevom zakričala: ak si chlapci robíte švandu, tak viac už
                                                          ~ 42 ~
     	
