Page 92 - Uvahy o podnikani

nepodarky alebo zlú prácu, našou povinnosťou je upozor-
niť ho a pomôcť mu tento nedostatok odstrániť. Ak to robí
vedome, zneužíva svoje postavenie, požaduje provízie, ale-
bo sa obohacuje na úkor firmy, našou povinnosťou je pris-
pieť k tomu, aby ho z firmy čo najskôr vyhodili. Pamätám
si, ako nás kedysi dávno v základnej škole šikanoval chla-
pec, ktorý bol od nás o niekoľko rokov starší a oveľa silnej-
ší. Raz sme sa na neho vrhli viacerí, viseli sme na ňom ako
Liliputáni na Guliverovi. Zhodili sme ho na zem a poriad-
ne sme ho zbili. Prekonali sme strach a odvtedy sme mali
pokoj. Spomeňme si, ako komunisti utekali pred štrngajú-
cimi kľúčikmi. Viem, kým sme štrngali, oni si už pripravo-
vali privatizácie a nové pozície. Ale režim padol, aj keď nám
tu súdruhovia stále mútia vodu. Myslím si, že netreba dávať
ľuďom „honoráre“ za to, že zavolajú políciu, ak uvidia zlodej-
stvo a korupciu. Ľudia potrebujú odvahu a nádej, že zlodeji
a skorumpovaní ľudia skončia tam, kde patria. Je výsmech,
ak ich „najvyššie inštitúcie“ napokon púšťajú na slobodu.
Nikdy nebudeme pracovať v špičkových firmách, ak budeme
tolerovať neporiadok, plytvanie a nemorálne správanie. Rov-
nako nebudú nikdy naše deti žiť v krajine zákona a morálky,
ak sa ich rodičia budú báť darebákov, ktorí sú takí zbabelí,
že sa musia skrývať za rôzne imunity a statusy „nezávislosti
a neodvolateľnosti“. Prajem vám všetkým, priatelia, aby ste
sa nebáli podnikať a ísť do náročných projektov. Aby ste sa
nebáli bojovať so zlom, šlendriánstvom a podvodmi okolo
seba. Aby sme úspech nemerali iba rastom HDP, ale aj ras-
tom spravodlivosti, slušnosti a poriadku v našich podnikoch
a v našej peknej, ale zatiaľ skorumpovanej krajine.

94