Page 32 - Povolanie
P. 32

1.5 Ako sa máš?                                                  ničivé zemetrasenia alebo cunami. Aj naši politici sú nevi-
                                                                            niatka oproti niektorým diktátorom vo svete. Máme väč-
                                                                            šie príbytky a záhrady ako Japonci, zásoby pitnej vody,
           Ako sa máš? Takto sa obyčajne pýtame druhého človeka             krásne lesy, jaskyne aj termálne pramene.
           a často nás vôbec nezaujíma jeho odpoveď. Je to iba akýsi
           formálny prejav záujmu. Málokedy dostaneme odpoveď               Viem, veľa ľudí trápi nespravodlivosť, nekvalitné štátne
           typu – dobre, výborne, som veľmi spokojný alebo veľmi            služby, ale pozrime sa na život ináč. Môžeme sa voľne
           šťastný. Máme strach, aby nám ľudia nezávideli, a tak od-        pohybovať. Až v kasárňach alebo v kasárenskom väzení
           povedáme asi takto – ujde to, nestojí to za veľa, mohlo by       som si uvedomil tento dar. Pri návšteve na detskej onko-
           to byť aj lepšie, ani sa ma nepýtajte a podobne. Niekto sa       lógii mi zovrelo srdce a uvedomil som si ďalší dar. Koľkí
           nudí, iným stále niečo chýba, ďalším nechýba nič, ale roz-       ľudia sa trápia, lebo urobili niečo veľmi zlé, a vy sa ráno
           čuľuje ich, čo všetko majú druhí. Všimli ste si, že najviac      zobudíte s čistým svedomím. Koľkí ľudia hľadajú v živo-
           sa na život sťažujú tí, ktorí majú najmenší dôvod? Podob-        te zmysel, a vy ste ho našli v Bohu, v rodine, práci alebo
           ne je to v podnikoch – najčastejšie hovoria o tom, že majú       v niečom inom. Máme viac dôvodov na radosť a šťastie,
           veľa práce, tí, ktorí jej majú najmenej. Tí skutočne preťa-      ako sa nám zdá.
           žení poctivo ťahajú a nesťažujú sa. Aj o chorobe a trápení       Keď sa vás teda niekto nabudúce spýta: „Ako sa máš?“,
           najmenej často hovoria tí skutočne chorí.                        tak povedzte pravdu. Nehanbite sa za to, že máte milova-

           Nadávame,  sme  nespokojní,  všetko  okolo  seba  vidíme         ného partnera a zdravé deti, že máte prácu, priateľov, slo-
           čierne, nič nemôžeme zmeniť. Tento postoj k životu nám           bodu, zdravie, vodu, jedlo, viete čítať aj písať. Aj keď ne-
           nepomôže, iba zvyšuje našu frustráciu a spúšťa naše cho-         máte toto všetko, máte možno viac ako mnohí iní ľudia
           roby. Rast ekonomiky je nízky. No a čo. Veď sme na tom           na tejto Zemi. Pochváľte sa s tým, aké krásne slnko vás
           oveľa lepšie ako ľudia pred 30 rokmi. Svet je zlý. V sta-        dnes sprevádzalo na ceste do práce, akým úsmevom vás
           rých  časoch  bolo  viac  násilia  a  brutality,  na  Slovensku   odmenila predavačka v obchode. Šťastie je skryté v tých
           sme veľmi dlho nemali vojnu.                                     veciach, ktoré sa nám zdajú samozrejmé a obyčajné. V si-
                                                                            tuáciách každého dňa.
           Ani druhá svetová vojna na Slovensku, ani ruská okupá-
           cia neboli také strašné ako vojenské hrôzy vo Vietname,          Je to nevďačnosť nepriznať si šťastie a dary, ktoré sme
           v Juhoslávii, Sýrii, Afganistane, Barme, Kambodži alebo          dostali. Ako sa píše v Liste Rimanom: „Radujte sa s ra-
           v iných krajinách. Deti nám nezomierajú na nedostatok            dujúcimi,  plačte  s  plačúcimi!  Žite  vo  vzájomnej  zho-
           jedla, vody a bežné choroby ako v Afrike, nezabíjajú nás         de. Nežeňte sa za veľkými vecami, ale venujte sa aj ne-
                                                                            patrným  ľuďom  a  drobným  úlohám.  Nepokladajte  sa

                                 30                                                               31
   27   28   29   30   31   32   33   34   35   36   37